Píše Róbert Kotian, pripravuje prílohu o knihách denníka SME, spolupracuje s denníkom Šport.
Ja už mám dosť, povedal Kapo di Tuti Kapi, porozhliadol sa po miestnosti a spýtal sa: A vy?
Za okrúhlym stolom sedeli jedenásti krstní otcovia – don Soldato, don Medici, don Polici, don Stavanger, don Justitio, don Oilo, traja šéfovia finančných skupín, dvaja majitelia advokátskych kancelárií – a nechápavo sa pozreli na seba.
Dokonca aj pravá ruka Kapa di Tuti Kapi, ktorej meno nemožno nahlas vysloviť, zdvihla obočie. Výsledky predvolebných prieskumov predsa nenaznačovali, žeby sa bolo treba začať uskromňovať.
Navyše opoziční politici ako kocky domina jeden za druhým verejne vyhlasovali, že o voľbách je rozhodnuté, a začínali sa predbiehať programom, ktorý by mohol zaujať víťaza, o ktorom už nikto nepochyboval.
Aj prísediaci v rohoch miestnosti, generálny so špeciálnym a policajným, ústavná s najvyššou, šéfovia tajnej služby a národných úradov zdvihli doteraz sklopené hlavy.
V miestnosti sa náhle ochladilo, hoci vonku cvrlikali cikády. Nikto totiž netúžil po zopakovaní maléru spred posledných parlamentných volieb, keď sa predvolebné stretnutie silných mužov na českom zámku Herálec dostalo až do novín aj s ich fotografiami.
Žartujem, povedal Kapo di Tuti Kapi, a v miestnosti zavládla úľava, občas sa ozval aj tichý submisívny smiech.
REZEŇ A PRÍLOHY
Voľby obyčajne signalizujú výber z viacerých možností, neraz až diametrálne odlišných – pri tých najbližších parlamentných však akoby sa táto esenciálna dilema postupne vytrácala a súčasná volebná ponuka sa podobá na zvláštne slovenské menu – určené je jedno hlavné jedlo (rezeň), ku ktorému si ľudia môžu vybrať opekané zemiaky, hranolčeky, zemiakovú kašu, ryžu alebo zeleninový šalát.
Časť tzv. opozície akoby rezignovala na súťaž a snaží sa prisať na najmocnejšieho pri koryte. Hoci mnohí jej voliči si zaplatili lístky za ponuku alternatív, hoci prinajmenej vždy na konci marca vedia, koľko ich stojí tento štát a ako sa zhoršuje pozícia strednej vrstvy, a hoci počas volebného obdobia opakovane vidia, komu idú bonusy a komu len omrvinky, a ako tí, čo si tento štát pristrihli na svoju mieru, mliaskajú pri korytách.
Akoby už bolo zabudnuté.
Týchto tu netreba vymeniť? Ovládli štát od hlavy po päty do roku 2020 prinajmenej, z posledných desiatich rokov sú pri moci osem; sú porovnateľne až dominantne zodpovední za mizerný stav zdravotníctva a školstva, za zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, za márne vymáhanie pohľadávok od firiem oligarchov, za predraženú dopravu, za stav verejnoprávnych inštitúcií, za beztrestné manipulovanie verejných súťaží, za systémové nevyšetrovanie korupcie a klientelizmu na vyšších úrovniach...
Našinec má problém si spomenúť, ktorú oblasť, ktorý rezort, ktorý slovenský problém pozitívne ovplyvnili reformy a systémové zmeny druhej vlády Roberta Fica.
NULA/ZERO/LUFT!
Teda s výnimkou verejných financií – aj tie sa však míňajú na korumpovanie skupín obyvateľstva, nie na znižovanie dlhu a daní.
A naša tzv. opozícia takmer celá hľadá dierku, ako sa na tomto bašovaní podieľať, ako nájsť dôvod, od Singapuru až po schránky na Cypre, ako si túto kolaboráciu pred sebou samými ospravedlniť.
NIE JE JEDNO, KTO
Dal by sa tento priestor využiť na pripomínanie množstva zlyhaní a sklamaní v koaličných aj opozičných radoch, bolo by to však kontraproduktívne, iba by som prilieval olej do ohňa všeobecného sklamania z politiky a politikov – ale podporovanie atmosféry, že „nič nemá cenu, všetci sú rovnakí, je jedno, kto je pri moci“, je mimo misy – po prvé, najviac vyhovuje tým, ktorí sú aktuálne pri moci; po druhé, ani nie je pravdivá, lebo ani doteraz nebolo jedno, kto a ako vládol; a po tretie, akceptovanie takejto atmosféry likviduje akýkoľvek pokus zmeniť veci k lepšiemu.
A navyše odrádza od úmyslu ovplyvniť to, čo sa bude diať po 6. marci, a akceptuje klasický postreh, že volič je len hovno a vníma absolútny povrch.
Systémovo sa podarilo Smeru – aj za prispenia opozície – predovšetkým jedno, a to urobiť z vlny utečencov tému týchto volieb a prekryť ňou všetky vlastné zlyhania a bagatelizovať viac-menej dokonaný trend korupčno-klientelistického modelu štátu.
Tému utečencov podobne ako opoziční politici nezvládla ani časť médií, keď sa im nepodarilo vytvoriť racionálnu alternatívu nielen ku xenofóbnym postojom strany Smer, ale ani k bezbreho ústretovým pozíciám niektorých mienkotvorcov a občianskych aktivistov, ktorí úplne odsunuli nabok otázky veľkej časti verejnosti, obávajúcej sa zlyhania Schengenu a toho, že Európa skutočne ani len netuší, kto všetko získal slobodu pohybu vnútri jej hraníc.
Nie div, že slovo si takmer monopolne vzali politici Smeru a časť znepokojenej, nexenofóbnej verejnosti tak ostala politicky bez reprezentácie.
Dnes za to platíme na dvoch frontoch – na domácom, kde téma utečencov odsunula nabok všetky ostatné kľúčové problémy Slovenska, a európskom, kde nepočuť racionálne postoje proeurópsky orientovaných slovenských politikov, usilujúcich sa hľadať konsenzuálne pragmatické riešenia. Ak aj Donald Tusk dáva Schengenu dva mesiace, je to iná prognóza ako tá v Pelíškoch pre boľševika.
ANI TROCH NENÁJDETE?
Isteže, sklamanie politikou a väčšinou politikov je veľké – ale žeby sa spomedzi 2909 mien nedali vybrať aspoň tri alebo štyri mená na kandidátkach troch alebo štyroch strán a krúžkovať?
Rozhodovanie pritom nemusí byť až také zložité, ak máte vyriešenú základnú dilemu, voliť alebo nevoliť. Obe pozície sú legitímne, ale iba jedna z nich pomáha udržiavať súčasný režim. Ďalej stačí čítať tým, ktorí voliť pravdepodobne pôjdu.
Takže?
I. Vo voľbách kandiduje 23 strán – ak ste spokojný s tým, čo dnes vládne, je vaša voľba jednoduchá. Ostatní majú na výber ešte 22 možností.
II. Ak vám neprekáža riziko, že váš hlas prepadne, máte stále pred sebou 22 možností. Tu sa môžete rozhodovať úplne slobodne.
III. Ak vám záleží aspoň na tom, aby vaša strana získala nejaké peniaze späť za viac ako tri percentá hlasov, redukuje sa váš výber približne na 10 – 11 strán.
IV. Ak je pre vás dôležité, aby sa vaša strana dostala do NR SR a mala šancu stať sa súčasťou vládnej koalície alebo aby mohla predkladať a prijímať zákony, ste už na pôde 6 – 8 strán.
V. Od tohto bodu bude vaše rozhodovanie subtílnejšie – treba si pomôcť sekundárnymi kritériami. Na tomto priestore si vystačíme s jedným. Ak vám neprekáža, že strana koketuje s koalíciou so Smerom, ešte stále prichádzajú do úvahy prinajmenej štyri strany. Ak sa neviete rozhodnúť, preskočte na bod VIII.
VI. Ak chcete podporiť stranu, ktorá do koalície so Smerom URČITE nepôjde, ste ako vo finále Wimbledonu – voľte stranu A alebo stranu B. Ak sa neviete rozhodnúť, preskočte na bod VIII.
VII. Máte teda pred sebou dve až štyri kandidátky politických strán, a neviete sa rozhodnúť, ktorej z nich máte dať hlas. Je to teda vlastne jedno – každá vás môže v ďalšom období potešiť, ale aj sklamať. Na každej kandidátke je jeden až niekoľko ľudí, ktorým by ste chceli dať šancu, aby lepšie spravovali krajinu ako tí súčasní. Akurát nie sú na jednej kandidátke. V tomto prípade radím zakrúžkovať na každej kandidátke jedného až štyroch kandidátov, zložiť kandidačné listiny tak, aby ste nevideli, ktorá je ktorá, zamiešať a jednu z nich vložiť do obálky. Ostatné zahodiť. S pocitom, že ste volili podľa svojho najlepšieho vedomia, vykročte z volebnej miestnosti do ďalšieho volebného obdobia.
VIII. Zle som si to vypočítal, vráťte sa na bod VII.
