Autor je spisovateľ
Politická korektnosť sa z intelektuálneho odporúčania postupom času premenila na striktnú spoločenskú normu predovšetkým v západných krajinách. Ich rýchlo stúpajúci blahobyt celkom prirodzene diktoval nové normy so zvláštnym očakávaním.
Očakávanie spočívalo v tom, že za politickú korektnosť voči rôznym menšinám získajú od menšín korektnosť spoločenskú, lojalitu, osviežujúcu zmes kultúr, tolerantné náboženstvá, skrátka idylickú spoločnosť, aká vraj k blahobytnému životu náleží.
Hlasy o tom, že práve blahobytná spoločnosť je náchylná na intelektuálne deformácie, boli vytlačené na okraj. Skupiny extrémistov od ultraľavicových po bezobsažný extrémizmus s presadzovaním surovej sily, zatiaľ ešte hľadajúci svoju vhodnú ideologickú polohu (napríklad pseudofanúšikovia rôznych športov), boli blahosklonne trpené ako ventily ťažko udržateľných vášní.
Zlyhanie sa ukázalo až vtedy, keď pod plachtou vnútenej politickej korektnosti začalo byť tesno. Utečenecká kríza priniesla trhlinu aj do tejto oblasti a poukázala na škodlivosť pretvárky onej korektnosti. Dosiaľ bezobsažný extrémizmus z noci na ráno našiel svoju ideológiu. Páli utečenecké ubytovne a vykrikuje to, čo si mlčiaca väčšina nebadane šikanovaná politickou korektnosťou viac-menej v skutočnosti myslí.
