Autor je holandský veľvyslanec
Úlohy predsedníctva Rady Európy – eufemisticky povedané – sa nestali ľahšími, odkedy naposledy pripadlo na Holandsko. Nielenže sa členstvo v EÚ takmer zdvojnásobilo z 15 na 28, ale od roku 2004 čelila Únia najťažšej ekonomickej kríze od svojho založenia.
Nedávno prudko klesla predvídateľnosť vývoja v blízkom okolí Únie. Tak ako takzvaná arabská jar spočiatku viedla k optimizmu, dnes je chmúrnou realitou, že sa severná Afrika a Blízky východ stali centrami nestability, takže státisíce ľudí prichádzajú do Európy a hľadajú tu útočisko. Vzťah s našimi susedmi na východ sa tiež absolútne zmenil.
Nezmenil sa len základ, na ktorom EÚ funguje. Odpovede formulované členskými štátmi na mnohé nevyriešené otázky tiež ukazujú väčšiu rôznorodosť. A hoci je relatívne jednoduché súhlasiť, keď je priebeh hladký, dajú sa očakávať nezhody, keď tlak narastá. Rozmanitosť politických kultúr v rámci členstva EÚ prekáža vytvoreniu mechanizmu riešenia problémov.
Prinajmenšom dva body stoja za zmienku: v prvom rade potreba pragmatickosti (hoci uznávam, že toto je veľmi holandská poznámka). Po druhé, človek by sa nemal priveľmi unáhliť v záveroch. Pochybnosti a zmeny názoru sú prospešné.
Strážca jednoty
V tejto atmosfére bude Únii predsedať najprv Holandsko a potom Slovensko. Úlohou akéhokoľvek predsedníctva je byť strážcom jednoty. To je naozaj ťažká úloha! Viac než v minulosti sme svedkami toho, že isté spojenia krajín uvažujú, či by mali spolupracovať, alebo sa dokonca spájať pred európskymi stretnutiami napriek tomu, že ich vlády patria k rôznym politickým skupinám.
