SME

Lekár Ivan Vulev: Nemám rád slovo kríza

Školíme lekárov – špecialistov z celého sveta vrátane najvyspelejších krajín, ako sú Nemecko, Anglicko či Švajčiarsko, hovorí primár Ivan Vulev.

Píše Svetlana Kolesárová, zástupkyňa šéfredaktorky denníka SME.

Na jeho klinike to vyzerá ako v americkom filme, aj tam zachránia toľko životov. Nepotrebujú drastické rezy skalpelom, stačí malý vpich do cievy na nohe, „drôtikom“ sa dostanú k postihnutému miestu a to „opravia“. Primár a prednosta kliniky doktor Ivan Vulev patrí medzi svetovú špičku v cievnej intervenčnej rádiológii, ktorá je v medicíne veľkou perspektívou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

P rečo ste sa rozhodli byť lekárom?

„Pravdupovediac, nad iným som ani veľmi neuvažoval. Bavila ma síce fyzika, počítače, veľa som čítal a kreslil, ale keďže som vyrastal v lekárskom prostredí – v celej rodine je nás, alebo bolo desať lekárov, to vás bezpochyby formuje aj poznačí. V medicíne som sa videl, bol som vychovaný v presvedčení, že medicína je umenie. Môže sa v nej uplatniť čokoľvek z vás: myslenie, vedomosti, kreativita či zručnosti – záleží len na vás. Tak ako umenie, aj medicína vyžaduje váš osobný vklad a tým odlišuje prácu jedného lekára od druhého aj zdravotnícke zariadenie od iného. A to je pekná výzva na celý život."

Splnilo toto povolanie vaše očakávania? Napĺňa vás?

„Určite áno. Nechcem však odpovedať frázou – hovorí sa totiž, že medicína je poslanie. Je to možné, tento rozmer medicíny má však pre lekárov u nás už dlhšie trochu trpkú príchuť... Čo môže mať pre každého človeka väčšiu cenu, ako keď mu vrátite zdravie, jeho život? To, čo mňa na mojej profesii napĺňa najviac, je práve rozmer medicíny ako umenia. Umenia, ktoré otvára priestor pre premýšľanie, prácu s vedomosťami a informáciami, ktoré máte a nové celý život získavate. Konkrétne v mojom odbore intervenčnej rádiológie je to ešte komplexnejšie – je na to potrebná aj manuálna zručnosť a nepretržité osvojovanie si nových zobrazovacích technológií. Ich aktívnym zapájaním do celého diagnostického a liečebného procesu zlepšujete vyhliadky pacientov na vyliečenie. To predsa musí napĺňať, nie?"

Čím vás oslovila cievna medicína a intervenčná rádiológia?

„Chcel som byť podľa vzoru svojho deda a uja internista a neskôr kardiológ, tak som sa po škole v roku 1996 prihlásil na vtedajšie ÚKVCH na Partizánskej ulici. Mladých kardiológov tam už mali dosť, povedali mi, že môžem ísť robiť cievneho rádiológa. Nikto to pre žiarenie robiť nechcel. Vedieť všetko o komplikovaných a početných cievnych ochoreniach, stanovovať im diagnózy, využívať pri nich najnovšie prístroje a popritom robiť neskôr aj miniinvazívne operácie pod kontrolou zobrazovacích technológií, to ma dostalo."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Získali ste ocenenie FCIRSE, čím sa môže pochváliť len pár desiatok odborníkov na svete. Ako sa k nemu človek dopracuje?

„Je to ocenenie Európskej spoločnosti pre kardiovaskulárnu a intervenčnú rádiológiu, v skratke CIRSE, ktorá ho udeľuje osobnostiam z celého sveta za ich mimoriadny prínos pre rozvoj novej medicínskej disciplíny - intervenčnej rádiológie. Budujeme modernú a dynamickú klinickú disciplínu, ktorá sa v posledných dekádach považuje vo svete za lídra v zavádzaní nových a miniinvazívnych liečebných postupov do praxe."

Na čo ste najviac hrdý?

„Na veľa vecí, ale vy sa asi pýtate na tie pracovné. Mám rôzne ocenenia, čestné funkcie, založili sme prvú kliniku intervenčnej rádiológie, vybudovali nový a perspektívny medicínsky odbor na Slovensku...

Na veľa vecí - pomerne často bývam v práci hrdý, keď úspešne vyriešime alebo odoperujeme nejakú veľmi komplikovanú medicínsku situáciu... Ale najviac určite na tím ľudí, ktorým som obklopený, od lekárov, ktorých som vychoval, cez inštrumentárky, sestry či laborantov – robia skvelú prácu, sú to ľudia s veľkým srdcom a zapálení pre vec. Iba tak sa dá robiť v našich podmienkach špičková medicína."

Na svetovom kongrese ste pred lekárskou špičkou predvádzali novú metódu operovania. Ako to vyzeralo a aký je to pocit?

„To sa mi pošťastilo viackrát, ale špeciálne si spomínam na moment, keď som bol v roku 2005 pozvaný medzi šestnásť najväčších mien intervenčnej medicíny na svete. Všetci sme dostali pozvanie operovať počas najväčšieho endovaskulárneho kongresu na americkom kontinente. Naše operácie boli naživo prenášané z nemocnice do obrovskej kongresovej sály a tomu auditóriu sme potom prednášali, čo a ako sme robili. Boli tam všetky najzvučnejšie mená z vaskulárnej medicíny. Európu reprezentovali okrem mňa dvaja Nemci, Angličan, Talian a Francúz, ostatní boli Američania. Jednoducho, veľký zážitok a skvelý pocit."

Ako operujete?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3Z78 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu