V Detve ako v jedinom okresnom meste na Slovensku sa zapojili do štrajku všetky základné školy. V Pezinku sa dokonca so zástupcami štrajkujúcich škôl stretol primátor Solga ako zástupca zriaďovateľa. Vyjadril im podporu a označil protest za oprávnený, pretože „ani jedna doterajšia vláda neriešila zásadným spôsobom problémy nášho školstva“.
Tento zdanlivý detail je dôležitý: školstvo vo väčšej či menšej miere zanedbávali všetky vlády, veď preto sa učiteľov pred rokmi zastával Fico ako opozičný politik.
Dnes ako premiér reaguje zamietavo iba preto, že protest mesiac a pol pred voľbami mu nehrá do karát a ohrozuje volebný výsledok Smeru – hoci, to si priznajme, len do istej miery. Prinajhoršom môže víťazstvo Smeru pozmeniť z hladkého na menej hladké. (Vieme si však domyslieť, o čo sa pri každom percente hrá v zákulisí a slabšia pozícia v budúcej koalícii sa môže tu pretaviť do strateného ministerského kresla, inde zas v slabšom vplyve v takej či onakej dozornej rade...)
O tom, že sa hrá o veľa, o viac, než by počet štrajkujúcich napovedal, čosi vypovedajú aj reakcie mlčiacej väčšiny učiteľov.
Človek by očakával ak nie priam záplavu, tak aspoň nejakú mieru vyjadrení zastupujúcich väčšinu tých, čo aj dnes stoja pri tabuli a vysvetľujú žiakom vybrané slová či Pytagorovu vetu. A snažia sa neodpovedať na provokatívne otázky: Pani učiteľka, prečo na dolnom konci majú voľno a my sa učíme?
Ibaže názory učiteľov spokojných s platmi a so situáciou v školstve nepočuť – s výnimkou odborového predáka Ondeka odvolávajúceho sa na „koľektivnu zmluvu“. Prečo? Nuž zrejme preto, že mlčiaca väčšina očividne nie je a nemá s čím byť spokojná. Že nad rozpoložením školstva môžu úprimne jasať akurát tak firmy, ktoré v tomto rezorte získali dobré zákazky a ľahko zbohatli. Je zrejmé, že väčšina neprotestujúcich učiteľov nie je mlčiaca, ale umlčaná.
Umlčal ju strach a vyhrážky príliš oddaných nadriadených alebo zriaďovateľov, ktorým nedošlo, že žijeme v demokracii a právo vyjadriť svoj názor je posvätné.
Ozvali sa mnohí, ktorí učiteľov podporili, tak ako sa – vďaka Bohu – ozval v mene zástupcov cirkvi biskup Lach, aby podporil protestujúce zdravotné sestry a poukázal na biedu slovenského zdravotníctva...
Nechcieť sa zmieriť s pomermi, ktoré nastoľuje vláda, nie je zločin. Je to celkom normálny postoj. Smer z neho mohol trochu rozumnejšou reakciou prinajmenšom nestratiť. Zrejme si však aj na Súmračnej uvedomujú, že možno všeličo prikázať a zakázať, no ľuďom do srdca ani do volebných urien Boh ani Fico veru nevidí.
