STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Hneď sa zbaľ a odíď. Nie zajtra, ale teraz

Príbeh hrdej Čečenky, ktorá sa nezľakla režimu Ramzana Kadyrova a terazje na úteku. Hovorme jej Fatima.

Píše Petra Procházková, redaktorka SME a Lidových novín.

Teraz je tu. Má takmer šesťdesiat, je stále celkom pekná a akoby nedostupná, bez toho, aby na to potrebovala hidžáb alebo hoci len šatku cez vlasy nafarbené henou. Schovali sme ju s priateľmi tam, kde by ju nemuseli nájsť. Bojí sa. Pred dvadsaťjeden rokmi bola oveľa pokojnejšia.

Groznyj január 1995

Vysoké podpätky. Šialené Čečenky chcú vyzerať dobre aj počas kobercového bombardovania. Fatima – volajme ju Fatima, pretože prezradenie jej pravej identity by jej mohlo byť životu nebezpečné – tak Fatima kráčala za úplnej tmy, v blate a vo zvyškoch snehu, cupitala za svojím manželom, poslušne, rázne, statočne a svedomito, ako to vedia len čečenské ženy.

Snažím sa držať krok. Ak zaostanem, stratím sa beznádejne a naveky. Mesto Groznyj, bez elektrického osvetlenia, v januári 1995 dobývané Rusmi a bránené Čečenmi, sa menilo na trosky tak rýchlo, ako keď otočíte presýpacie hodiny.

Kalininova štvrť bola pustá. Fatima s mužom Ramzanom a s ich tmavomodrým žigulíkom v ten deň vyviezli šesť rodín do bezpečia, smerom k obci Urus Martan. Fatima zostávala v Groznom a organizovala evakuáciu starých ľudí, osamotených ruských babiek, čo stále nechceli veriť, že im ruskí vojaci zhadzujú na ich domčeky poltonové bomby.

Pri poslednej ceste musel Ramzan čakať, až sa skončí mínometný útok v Černorečí, ktorým potreboval prejsť.

Konečne prišiel. A oznámil nám, že tou cestou to už nejde.

S mŕtvolami

Pomaly, s otvorenými okienkami, čo najtichšie prejdeme cez rozmlátené ulice okolo štyroch horiacich domov do susednej Mičurinovej štvrti. Zastavíme. Pred dvoma hodinami na tieto bloky dopadali mínometné strely. Čakáme necelú polhodinu bez toho, aby sme vedeli na čo. Ramzan, ako správny muž, a nemusí na to byť ani Čečen, odmieta priznať, že nevie, ako ďalej.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3Z7W na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3Z7W na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Autorská strana


Článok je zaradený aj do ďalších tém Čítanie+

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

KNIHA TÝŽDŇA

Nemôžem sa stať osožnou inak iba cez pero?

Inakosť bola Timraviným osudom aj voľbou, tvrdí Dana Podracká.

Vyšli do ulíc (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico)

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

November nemôže za to, ako sme premárnili 28 rokov

Dvadsaťosem rokov po 17. novembri tragicky zaostávame za krajinami, ku ktorým sme sa chceli priblížiť.