Nezamestnanosť na Slovensku atakuje hranicu desiatich percent. Napriek tomu nie je dôvod na oslavu, nanajvýš tak na demagógiu presviedčajúcu o tom, že pokles nezamestnaných je výsledkom premyslenej stratégie.
Nie je, naopak, nezamestnaných je menej najmä vďaka rastu ekonomiky. Zásluhy si pripisuje vláda. Nie je to zásluha vládnej stratégie, ekonomiky rastú v celej Únii, naopak, deje sa to napriek krokom vlády.
Takmer všetko, čo vláda pre nezamestnaných robí – teraz napríklad spúšťa šesť nových projektov za 300 miliónov eur –, je pre zamestnávateľov administratívne nesmierne náročné. Málo známa je skutočnosť, že zamestnanie jedného človeka na jeden rok si vyžaduje až 87 rôznych úkonov.
Odborníci z personálnych agentúr vedia, že časť podnikateľov riskuje postihy a zamestnávajú načierno. Ekonómovia hovoria o pojme frikčná nezamestnanosť, čo je stav, keď ľudia dobrovoľne nepracujú, často len v čase, keď menia miesto alebo si hľadajú novú prácu. Vo vyspelých ekonomikách sa pohybuje na hranici troch, štyroch percent. Kto sú na Slovensku ľudia tvoriaci zvyšných šesť percent?
Skutočným problémom je dlhodobá nezamestnanosť. Zo štatistík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vyplýva, že Slovensko má najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných spomedzi členských krajín tohto zoskupenia.
Dlhodobo nezamestnaní nie sú len občania zo sociálne vylúčeného prostredia, často sú to aj stredoškoláci a vysokoškoláci. Čím dlhšie nepracujú, tým ťažšie sa do práce vracajú. Považujú za šťastie, keď ich aspoň na brigádu vezmú ako pokladníkov do veľkých obchodov. Magistri, bakalári asi nie sú pyšní, ale euro sa nepýta, za čo ho človek dostane. Aj keď peňazí majú málo, aspoň nestrácajú pracovné návyky. Ostatní sa dostanú do stavu, že im je zaťažko vstať ráno z postele.
Nezamestnanosť len zdanlivo nesúvisí so školstvom a aktuálnym dianím v ňom. Súvisí, a veľmi. Štát spôsobil stav, že školstvo neprodukuje žiadané profesie, naopak, chrlí nepotrebné. V ponuke portálov ponúkajúcich prácu je teraz najviac voľných miest za posledných azda pätnásť rokov. Len v najväčšej databáze Profesia.sk je teraz vyše 200-tisíc ponúk. Nezamestnaných je zhruba 300-tisíc, a predsa je len málo pravdepodobné, že obe skupiny budú v prieniku. Dôvodom je najmä skutočnosť, že zamestnávatelia hľadajú ľudí s inými zručnosťami a vzdelaním, ako školy ponúkajú.
Kým sa nezmení školstvo, a nejde len o platy učiteľov, nezmení sa ani nezamestnanosť. Ak školy nezačnú produkovať mysliace osobnosti a odpor k matematike, fyzike alebo elektronike neprestane byť uctievaným spoločenským statusom, budú mať zamestnávatelia problém nájsť ľudí, ktorí na linku v automobilke nebudú pozerať ako na sci-fi.
