Je to fér porovnávať situáciu utečencov s prístupom k európskym Židom pred vojnou? Táto paralela sa znovu a znovu objavuje, naposledy v kritike prejavu britského premiéra Camerona.
Ten sa v stredu oprel do svojich politických oponentov z Labour party Corbyna a McDonnella. Poukázal na to, že kade chodia, sľubujú – odborom štrajkovú podporu, Argentíne Falklandské ostrovy a „chásku migrantov v Calais“ pozývajú do Británie. Jediní, koho programovo obchádzajú, sú Briti a „ťažko pracujúci platcovia daní“. Labouristi – teda britská ľavica – zdúpneli a upozornili premiéra, že takto hovoriť práve na Deň holokaustu je nevkusné. Naznačili tak, že od „chásky“ v prejave premiéra vedie cesta tam, kde už Európa (aspoň) raz bola.
Kedysi to bola účinná stratégia napomenutia, červená karta a európske tabu. Spochybňovali ho len tí, ktorí v spoločnom európskom dome radi dupali v zablatených bagančiach a čudovali sa, prečo sa iní prezúvajú.
