Autor je geograf a publicista
Verejnosť je náchylná uveriť tomu, že PKO je nenávratne magistrátom a predovšetkým primátorom vydané do rúk developera, ktorý si na túto korisť trpezlivo počkal pár rokov. Na začiatku konca PKO stál bývalý primátor Andrej Ďurkovský, ktorý podľa všetkého nezákonne, poza chrbát poslancov a príslušných odborných útvarov magistrátu predal pozemky pod PKO. Možno by ďalší vývoj nabral iný smer, ak by sa musel za tieto skutky zodpovedať.
Pod tlakom verejnosti a aktivistov našťastie ešte vtedy nedošlo k jeho zbúraniu, ale PKO, ktoré si dovtedy celkom slušne počínalo aj ekonomicky (asi 800 podujatí ročne!), začalo chátrať. Verejnosti sa začali podsúvať informácie o zlom technickom stave, o jeho nevhodnosti byť priestorom na spoločenské podujatia, PKO bolo nálepkované ako symbol socializmu, priamo označované ako socialistická barabizňa „prešpikovaná azbestom“ a pod.
Predchodcom bol orientálny trh
Takže, čo je vlastne PKO? Kedy a ako vzniklo? Jeho základy boli položené v snahe vybudovať veľtrhové a spoločenské centrum pre rozvíjajúce sa hlavné mesto Slovenska ešte v rámci prvej Československej republiky. Pozrime sa do odborných zdrojov. Podľa nich „areál súboru šiestich rozľahlých výstavných hál, spojených do dvojíc, vznikol ako prvý 'kamenný' veľtrhový komplex na Slovensku pre Medzinárodný dunajský veľtrh ako náhrada výstaviska tzv. orientálneho trhu“.
