Hoci sa blížil dnešný termín rozhovorov o Sýrii, nebol jasný ešte ani len zoznam hostí, nehovoriac už o prípadnej dohode o tom, čo by mali rokovania dosiahnuť.
Tajnosť a neistota podčiarkujú, aké je nepravdepodobné, že Ženeva III prinesie prelom.
Na začiatok: napriek rezolúcii OSN z 18. decembra minulého roka, ktorá žiada zastavenie paľby a humanitárny prístup k obliehaným mestám, znepriatelené strany aj teraz akoby rozdúchavali konflikt. Sýrske vládne jednotky, ktorých morálku a vojenskú silu dramaticky vzpružilo rozsiahle ruské bombardovacie ťaženie proti povstaleckým vojskám, sa od nového roku znovu zmocnili strategických miest.
Počet obliehaných miest stúpol z 15 na 18. Nemecká vnútroštátna spravodajská služba medzičasom oznámila, že počet islamistických extrémistov, ktorí mieria z jej územia bojovať do Iraku a Sýrie, naďalej rastie a dosiahol takmer 800; Belgicko prispelo do bojov 440 radikálmi.
Nielenže je vojenská situácia v Sýrii premenlivá, ale hlavní sponzori bojov – Saudská Arábia, Irán a Turecko – nijako neprejavujú pripravenosť na prímerie. Saudskoarabi, zdesení nedávnym zmiernením napätia medzi Iránom a Západom, trvajú na svojom práve určovať, kto sa zúčastní na mierových rozhovoroch za opozičnú stranu, a odmietajú niektorých umiernených, z ktorých majú dojem, že sú príliš blízki Rusku, a tiež akúkoľvek účasť žien alebo mimovládnych organizácií.