Autor je filozof a vysokoškolský učiteľ
„Niekto by hádam mohol povedať, že postavenie občanov je úbohé, lebo sú vystavení napospas ľubovôli a vrtochom vládcov... Neberú pritom do úvahy, že nijaká ľudská vec nie je bez nevýhod; ale ani najväčšie nevýhody, vyskytujúce sa v ktorejkoľvek forme štátu, sa nevyrovnajú pohromám a tomu, čo vyplýva z prirodzeného chaotického stavu bez vrchnosti, bez zákona, zo zaobstarávania si živobytia lúpežou.“
Toto sú slová britského filozofa Thomasa Hobbesa, keď v obave z pokračovania neľútostnej občianskej vojny v Anglicku v prvej polovici 17. storočia obhajoval systém absolútnej, takmer ničím neobmedzenej štátnej moci.
Zároveň sú to slová, ktoré znejú mimoriadne aktuálne aj v súčasnosti, lebo akoby stavali občanov vo vyhrotenej politickej situácii, zvlášť na pokraji vojny, pred dilemu: Čomu dať nakoniec prednosť - právam a slobodám alebo bezpečnosti?
Milé slová
A v neposlednom rade tieto slová musia znieť priam ako rajská hudba v ušiach všetkých mimoriadne mocibažných autoritatívnych vodcov typu bieloruského diktátora Lukašenka, ktorý ešte v 90. rokoch minulého storočia „v mene“ väčšej bezpečnosti uskutočnil akýsi ústavný prevrat, ktorý mu odvtedy umožnil vládnuť pomocou prezidentských dekrétov, ktoré majú silu zákona.
Alebo Orbánovi, ktorého vláda pod „hrozbou terorizmu“ si značne rozšírila svoje právomoci na úkor práv a slobôd občanov a masmédií.
Či Fica, ktorý si dal v parlamente ešte koncom minulého roku schváliť celý rad „protiteroristických“ opatrení, ktoré podobne ako v Maďarsku výrazne posilňujú právomoci vlády a naopak výrazne oslabujú práva a slobody občanov.
Pravda, pre objektivitu treba dodať, že po podobných opatreniach dnes siahajú aj iné, nesporne demokratické krajiny (Francúzsko, Nemecko, Dánsko atď.). Ale aj tu treba podotknúť, že ide o krajiny, ktoré objektívne čelia oveľa väčšej hrozbe terorizmu než Maďarsko alebo Slovensko. Samozrejme, že posledne menované štáty sa budú oháňať (a aj sa reálne oháňajú) nevyhnutnými preventívnymi opatreniami proti terorizmu. Ako však varoval ešte v 19. storočí John Stuart Mill, preventívne opatrenia vlády môžu byť napokon oveľa viac zneužité než to, proti čomu sú namierené.
Spoločnosť strachu
Súčasná spoločnosť je častovaná rozličnými prívlastkami. Dovolím si teda pridať tiež jeden, podľa mňa veľmi dôležitý prívlastok: žijeme v spoločnosti permanentného strachu. Stačí si otvoriť noviny, zapnúť rozhlas alebo televízor, aby sme sa o tom mohli každý deň dostatočne presvedčiť. Už ste zaplatili daň? Už ste zaplatili poistné? Už ste sa dali zaočkovať proti chrípke, žltačke? Máme strach z tučnoty, zo staroby, strach z návratu hospodárskej recesie, strach zo straty zamestnania a pod. Raz nás ohrozuje tzv. prasacia, potom vtáčia chrípka a potom zase baktéria E.coli, ebola...
