Autor je profesorom ústavného a medzinárodného práva na Harvarde.
Existuje zásadný rozdiel medzi vojnou v mene viery a vojnou v mene vlastného záujmu a prospechárstva? Je niektorá z nich primitívnejšia ako druhá, alebo morálne nadradenejšia?
Tieto hlboké otázky vyvoláva nález masového hrobu spred 10-tisíc rokov na brehoch kenského jazera Turkana. Je to dosiaľ najstaršie nálezisko svojho druhu.
Zasahujú aj do diskusie o tom, ako vážne sa angažovať proti Islamskému štátu a či použiť vojnové prostriedky, ktoré ho naozaj zlikvidujú, alebo len skrotia a obmedzia. Boj proti Islamskému štátu sa zvlášť dotýka otázky, či je dobré, alebo správne pustiť sa do vojny preto, lebo nepriateľ je taký morálne zlý.
Bitky spred 10-tisíc rokov nám môžu pomôcť nájsť odpovede na naše dnešné otázky.
Prečo zabíjali?
Oblasť jazera Turkana odhaľuje asi 27 kostier, ktoré zrejme patrili ľuďom zabitým pri jedinom útoku. Je tam 12 úplných kostier, z ktorých desať jasne ukazuje, že osoba zomrela násilnou smrťou. Dôkazy o dôvodoch smrti neúplných kostier sú skôr nepriame.
Hrob je pre antropológov významný, lebo pred 10-tisíc rokmi sa ešte pôda neobrábala nikde na okolí. To znamená, že títo mŕtvi – a aj tí, čo ich zabili – boli takmer s istotou lovci zberači. Medzi ich zbrane patrili palice, šípy a vsadené kamenné ostria.
Mala by sa rozprúdiť diskusia, či je tento útok dôkazom o vojne, alebo o čomsi menšom, napríklad o nájazde. Táto otázka je však menej zaujímavá ako diskusia o tom, prečo konkrétne útočníci, nech to bol ktokoľvek, zabíjali mužov, ženy a malé deti a nechávali ich na mieste, kde padli.
Archeológovia, ktorí tu kopali, uvažujú na základe keramiky nájdenej v tejto oblasti, že tu možno skladovali prebytočné jedlo a nájazdníci ho prišli ukradnúť. Ďalšia teória znie, že cieľom bolo zmocniť sa zajatcov. Nenašli sa žiadne pubertálne kostry, čo naznačuje, že mladých ľudí možno odviedli ako väzňov.
Všimnite si, ako tieto predstavy vychádzajú z toho, že motívom celého incidentu musel byť akýsi sebecký záujem. Prirodzene, z historických záznamov a nálezov vieme, že pod vojny vedené pre vieru môže spadať aj drancovanie a branie zajatcov. Dôkazy o týchto praktikách nie sú ešte dôkazom o skrytom motíve.
Len sebectvo?
Mohli ľudia bojujúci pred 10 000 rokmi mať idey schopné motivovať na akciu? Odpoveď nepochybne znie áno. Boli to plne vyvinutí Homo sapiens – už mnoho tisícročí predtým. Náboženské obrazy a jaskynné umenie siahajú oveľa hlbšie do ľudských dejín.
