STRANA ONDREJA PODSTUPKU

Nemáte koho voliť? Klamete

V skutočnosti nevolíme politické strany. Voľbami v prvom rade vyberáme myšlienky, ktoré majú v našej spoločnosti dlhodobo prežiť.

Ostať vo volebný deň doma nie je zanedbanie občianskej povinnosti. Ľudia, ktorí sa rozhodnú ignorovať voľby, sú zbabelci a pokrytci. Človek, ktorý hodil do urny lístok (takmer) akejkoľvek strany, má viac dôstojnosti ako ktorýkoľvek nevolič, bez ohľadu na to, že sa práve vykúpal v žumpe slovenskej politiky.

„Išiel by som voliť, ale nie je koho.“ Túto vetu, alebo jednu zo stoviek jej variácií, použije o mesiac ako výhovorku približne milión ľudí na Slovensku. Pri marcových voľbách ostanú doma – rovnako ako po minulé roky. So znechutenými alebo apatickými nevoličmi je na prvý pohľad ľahké súcitiť – ponuka je slabá napravo či naľavo.

Súcit a porozumenie s nevoličmi je hlúposť. Ľudí, ktorí naozaj nepôjdu voliť, lebo si nevedia vybrať, treba jasne pomenovať – sú to klamári a alibisti. Nie je pravda, že nemajú koho voliť. Len odmietajú spraviť racionálny kompromis a nechápu, o čom voľby v skutočnosti sú. Ako bonus sú často ešte takí drzí, že svoje ignorantstvo vystatujú ako morálnu nadradenosť.

Očakávať dokonalosť je detinské

Častý argument „nemámkohovoličov“ je, že by si v politike predsa nemali vyberať menšie zlo. Zvláštne je, že nekompromisný odpor ku kompromisom sa objavuje výlučne pri politike. Každý iný moment života je kompromisov plný. Zamestnanie, bývanie, vzťahy v rodine aj bežný nákup v potravinách. Všade robíme ústupky od želaní v prospech reality. Dokonalosť existuje len vo svete detí, dospelí ľudia robia kompromisy.

Nie je dôvod, aby práve politika bola vyňatá z našej nedokonalej reality. Alebo inak – neísť voliť, lebo ani jedna strana nie je dokonalá, je ako zahodiť všetky prihlášky na vysokú školu, lebo na Harvard vás nezobrali

V ideálnom prípade si aj uvedomujú, čo kompromisom získali a čo obetovali. Ak kupujete byt, nehľadáte dokonalé bývanie pre vás a vašu rodinu. V skutočnosti hľadáte byt, ktorý si môžete dovoliť a zároveň spĺňa nároky.

Nie je dôvod, aby práve politika bola vyňatá z našej špinavej a nedokonalej reality. Alebo inak – neísť voliť, lebo ani jedna strana nie je dokonalá, je ako zahodiť všetky prihlášky na vysokú školu, lebo na Harvard vás nezobrali.

Budúcnosť vám poďakuje za pokoru

Hlavným problémom nevoličov je pocit ich dôležitosti. Keď ideme voliť, automaticky očakávame, že po voľbách sa naše želania pretavia do skutočnosti. Stotožníme sa so stranou alebo konkrétnym politikom – robíme z nich predĺženie nás samých vo veľkom svete, ktorý inak nevieme kontrolovať.

Keď však nalepíme naše ego na stranu, ktorá okrem pekných nápadov a sľubov nižších daní aj klame, kradne alebo podvádza, niečo sa v nás vzprieči. Nechceme sa stotožniť s ničím, čo nevnímame aspoň také dokonalé ako my. Nepríjemný pocit zrady samého seba pri urne zažívame všetci. „Nemámkohovoliči“ sa s ním len nedokážu vysporiadať – emócie sa už vzbúrili a racionálne v politike do dôsledkov rozmýšľa málokto.

Volíte myšlienku

Volilo by sa im ľahšie, ak by chápali, že voľby nie sú ani o politikoch a stranách a ani o nich osobne. V skutočnosti nevolíme politické strany.((piano)) Voľbami v prvom rade vyberáme myšlienky, ktoré majú v našej spoločnosti dlhodobo prežiť. Osobná sloboda, ľudské práva, pomoc slabším, zodpovednosť – stačí si vybrať, na čom človeku záleží najviac. Strany sú len zhmotnením týchto myšlienok.

Vďaka demokracii má naša spoločnosť schopnosť sa vyvíjať – máme evolučný mechanizmus. Stačí si len uvedomiť, že zmeny budú prebiehať veľmi pomaly. Rovnako ako úspech organizmov v evolúcii sa váha hlasov vo voľbách musí kumulovať celé generácie, kým budeme vidieť jednoznačný výsledok. Ak budete voliť stranu, ktorú považujete za najmenej skorumpovanú, dávate do celého systému signál, že neskorumpované strany majú lepšiu šancu prežiť ako skorumpované. Bez ohľadu na to, či vaša strana vyhrala voľby, svoj odtlačok v prospech slušnosti ste v politike už zanechali.

Prežijú prispôsobiví

Strany vedia čítať výsledok volieb a postupne sa učia rozoznávať, ktoré myšlienky majú tendenciu uspieť a ktoré zlyhávajú. Ako politické organizmy sa vždy prispôsobia tak, aby zvýšili svoju šancu na prežitie. Proces pre strany je v princípe rovnaký ako ten, ktorý opísal Charles Darwin pre organizmy, a vieme, že evolúcia dokáže vytvoriť úžasné veci.

Zmeny sa však nestanú okamžite. Rovnako ako v prírode sa signály, čo je pre prežitie strán dobré, prenášajú z generácie na generáciu a silnejú až postupne. Demokracia dokáže podporiť zdravé gény v politike a vykynožiť tie hulvátske. Ale nestane sa to v týchto ani nasledujúcich voľbách. Bude nám to trvať generácie voličov aj politických strán.

Ľudia očakávajúci po každých voľbách revolúciu zlepšenia pomerov a slušnosti sú zákonite sklamaní. No keď sa rozhodnete zmeniť prácu, očakávate, že nová pozícia vás z priemerne zarábajúceho dostane rovno medzi miliónárov? Skôr nie, očakávame drobné zlepšenie a lepšiu budúcnosť pre naše deti.

Vitajte v demokracii

Vieme, že systém funguje. Vo svete aj na Slovensku sa veci majú tendenciu zlepšovať. Dáta, ktoré zozbieral psychológ Steven Pinker, ukazujú, že svet je od nástupu demokracií bezpečnejší. Ubúda vrážd, znásilnení a vojen. Rastie prosperita aj priemerná inteligencia. Samozrejme, nie všetko je zázrak demokracie, ale korelácie takejto váhy musíme brať vážne.

Zďaleka najnebezpečnejšia vec sa stane, ak veľká časť spoločnosti na voľby rezignuje a nechá systém bežať napospas náhode alebo extrémnym vybočeniam, ktoré ho zavlečú do slepej evolučnej uličky. Druhým veľkým ohrozením sú strany, ktoré nereprezentujú žiadne myšlienky, len moc. Hodí sa pripomenúť, že program vládnej strany sa zmestil do piatich viet.

Máte koho voliť a ísť k voľbám má zmysel. Kompromis, ktorý robíme v každých voľbách, možno zhrnúť takto: pošliapeme vlastné ego a za to získame možnosť zavliecť našu spoločnosť o mikroskopický kúsok správnym smerom.

Vitajte v lopote demokracie, najťažších je vraj prvých dvesto rokov.

Téma: Autorská strana


Článok je zaradený aj do ďalších tém Čítanie+

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Na prvého mája hádzal po súdruhoch vajcia. Trafil a šiel sedieť do Ilavy

Vladimír Červeň sa už odmalička do sveta budovateľských hesiel a komunistického blahobytu obohnaného ostnatým drôtom nehodil.

KOMENTÁRE

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Karikatúry Trumpa z celého sveta.

KULTÚRA

Slovenskí džezmeni sú skvelí. Chýba im však originalita

Kritika zaznela na odovzdávaní Cien Esprit za najlepší slovenský džezový album.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR BENA CUNNINGHAMA

Golfoval viac, tweetoval najviac

Trump má po 100 dňoch vlády 44-percentnú popularitu. Sad!

DNES PÍŠE BEÁTA GRUNMANNOVÁ

Kde sú skutoční bojovníci za národ?

Lietanie býva pre slovenských politikov, ako ukazuje história aj súčasnosť, osudné.

MODRÝ PONDELOK DANIELA DUJAVU

Oponenti návrhu Beblavého a Mihála šliapu vodu

Bezbrehé používanie univerzálneho argumentu byrokratickou záťažou svedčí o tom, že tieto piliere povinnej libertariánskej jazykovej výbavy dávno stratili význam.

Mám taký sen (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop