Autor je lekár a vedec
Keď majú študenti napísať bakalársku prácu, diplomovku, prípadne seminárnu prácu k predmetu, často sa stáva, že prichádzajú za mnou s veľmi frustrujúcou otázkou – aká má byť dlhá?
Nevšimli si, že už nie sú na základnej ani strednej škole, hoci ani tam by dĺžka textov nemala byť dôležitá. Lenže študenti sú naučení hrať sa s fontmi, okrajmi strán, prípadne odseky robia po každej vete. Zvyčajne im ukážem publikáciu Watsona a Cricka o štruktúre DNA z Nature. Niečo viac ako jedna strana a stačila na nobelovku a vytvorenie celého vedného odboru. Nie je dôležité, koľko toho napísali, ale čo.
Podmienky na získanie titulu
Nuž, ale takto to nefunguje len u študentov. Pozrime si napríklad podmienky na získanie titulov docent a profesor. Obsahujú publikačné kritériá. Tie sú pre každú univerzitu a fakultu osobitné. Na docenta v lekárskych odboroch treba mať 20 publikácií, z toho 10 ako prvý autor a z toho dve v časopisoch s tzv. impakt faktorom nad 0,5.
Možno diskutovať o nastaveniach, napokon aj doktorand u nás v ústave musí mať aspoň tri kvalitné publikácie, ale je tu aspoň snaha o kontrolu kvality. Lenže okrem článkov v odborných časopisoch treba mať aj skriptá, učebný text, resp. monografiu. Priznám sa, že doteraz mi celkom nie je jasné, čo to presne má byť a aký je tam rozdiel, ale evidentne to bude závisieť od toho, čo je napísané na obálke, resp. v tiráži knihy.
Čo znamená AH?
Nie je jedno, aká kniha to bude – má mať aspoň tri AH. AH sa vyskytuje v kritériách mnohých, hoci nie všetkých lekárskych a prírodovedných fakúlt (napr. FMFI alias matfyz je opäť pozitívnou výnimkou). Skrátka AH nie je pritom nikde vysvetlená.
