Autor je spisovateľ a šéfredaktor časopisu Pamäť národa
Ústav pamäti národa v duchu myšlienky zakladateľa Jána Langoša má za úlohu skúmať obdobie neslobody. Ide o obdobie trvania vojnovej Slovenskej republiky a roky budovania komunistickej spoločnosti až do roku 1989, keď pôsobenie tzv. beztriednej spoločnosti vykrvácalo zo svojich nezdravých predsavzatí.
Hodnotiť zápas dvoch totalít je zakaždým dosť ošemetná vec. Zložitosť hodnotenia týchto období spočíva v tom, že ich vzájomné napádanie, obojstranné zločiny, množstvo utrpenia medzi nevinnými vytvára spletitý systém neprávostí.
Keď si však zoberieme na pomoc optiku nestranného pozorovateľa s rešpektom k demokratickým pravidlám, potom aj posudzovanie zápasu fašizmu s komunizmom dostane jasné kontúry. Hodnotový rámec demokracie bez prívlastkov nedovolí pustiť uzdu fantázii, s ktorou by bolo možné relativizovať zločiny niektorej zo strán v záujme akýchsi vyšších, napríklad národných cieľov.
Žiaľ, smrť Jána Langoša nepriniesla tomuto ústavu kontinuitu v objektívnom bádaní. Výstupy z ÚPN za obdobie po jeho smrti sa menej sústredili na zločiny, ktorých skutočnou podstatou je totalitný režim.
