Je nesmierne pôsobivé, ako sa do naratívov, ktorými (euro)politici operujú posledné týždne, vkradol výraz – respektíve apel – „záchrana Schengenu“. Zrazu, z ničoho nič, sa bije na alarm kdekade. Včera napríklad rovno v Európskom parlamente.
A je len príznačné pre túto Európu, že výzvy na „záchranu“ padajú v situácii, keď je vysoko neisté, či sa trend dá ešte vôbec zvrátiť. Realita je totiž taká, že jediná (a hlavná) cieľová stanica, ktorá je ešte ako-tak otvorená – Nemecko – je vo vnútornom konflikte, ktorý sa môže skončiť iba dvoma spôsobmi. Buď spustením závory, alebo zastavením návalu niekde južnejšie.
Tretie kolo sprísnenia azylovej legislatívy, tiež včera schválené berlínskou vládou, len utvrdzuje nie v prognóze, ale istote, že inej alternatívy niet.
