AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Únia nie je detstvo, ktoré nám nik neukradne

A ak by sa s EÚ niečo stalo, tak sa to nestane, lebo Juncker a Merkelová nie sú Klaus s Mečiarom a skôr by sa snažili veci zvrátiť alebo zachrániť.

Píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk.

Rodičia mi to povedali hocikedy. Koncom 80. rokov pád komunizmu nikto neočakával, mám pocit, že skôr sa ľudia tešili na akúsi Gorbačovovu pomstu, dúfali, že zmetie Jakešov, že v obchodoch bude tovar aspoň ako v Maďarsku, batikované tričká a vypraté džínsy a na dovolenky do Juhoslávie budeme možno cestovať bez doložky.

Vždy je zložité prijať skutočnosť, v ktorej žijeme, a ešte náročnejšie je pripustiť, že to nemusí byť navždy. Generáciám pred nami sa to občas darilo, ak mali šťastie, prežili život v jednom štáte s jedným hlavným mestom, no väčšinou za cenu skráteného života.

V pohyblivých pieskoch podunajských republík zanikali štáty vždy brutálnou a predčasnou smrťou.

Nič zlé nehrozí?

O rok budú vo Francúzsku prezidentské voľby, kde sa môže pravicová extrémistka Le Penová dostať ďalej ako do druhého kola. Kancelárka Merkelová je okrem sexistických útokov východoeurópskych správcov provízií pod tlakom vlastných konzervatívnych síl, Španielsku hrozí rozpad a Taliansko netuší, ku komu by sa pridalo.

Napriek tomu, že žijeme v stálom ohrození najvyššieho stupňa, že vieme, čo je pre nás nebezpečné, motkáme sa stále vo fikcii exemplárnej a osvietenej strednej Európy, ktorú raz budú konečne všetci obdivovať a rešpektovať.

Nie pre jadrové zbrane, ale vďaka našej mýtickej schopnosti dostať z tých najhorších okolností tie najlepšie diela.

A nejako sa spoliehame, že Európska únia je našou poslednou skutočnosťou, takou, ktorá sa už nemení, nič ju neohrozuje a nič zlé sa nevráti.

Máme vo zvyku hovoriť, že Únia vychádza zo svojich kríz posilnená, je to niečo, v čo veríme a myslíme si, že aj teraz sa nič nestane, iba nás naťahujú, je to taká hra, trošku otravná, ale nevyhnutná na to, aby sme si uvedomili, že to je pre nás dôležité.

Nedokážeme si celkom predstaviť, ako cestou do Maďarska stojíme dve hodiny na priechode a vysvetľujeme, že máme dostatočné státisíce forintov na pobyt v krajine. Zabudli sme na šory na hranici s Rakúskom a len málokedy potrebuje väčšina Európanov pas.

Zánik Únie si nepripúšťame, v našej predstavivosti je predsa len vystužená inými silami, ako boli tie, čo držali pri živote Československo alebo komunizmus. Únia sa rada a dôveryhodne vydáva za pointu dejín a spravodlivosti, opiera sa o veľké ekonomiky a skúsených politikov, nie je teda dôvod na paniku.

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK ŠÉFREDAKTORKY

Zhrdzavela a zhnedla. V Matici desaťročia nikto nevyvetral

Matica je dnes skanzenom hesiel samozvaných otcov národa.

PÍŠE ROMAN JANČIGA

Republika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám v spoločensko-etických otázkach a že má odpor k liberalizmu ako takému.

PÍŠE MICHAL KŠIŇAN

Aký je vlastne odkaz francúzskych prezidentských volieb?

Ak pred desiatimi či pätnástimi rokmi boli Haider či Le Pen výnimkami, dnes sú už pravidlom.

PÍŠE TOMÁŠ NOCIAR

To nie, že mladí sú hlúpi, ale vy ste nudní

Krajná pravica sa v dôsledku svojej kontroverznosti stala novou kontrakultúrou a že “neonacizmus je pravdepodobne dnešným punkom“.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop