Jediná parlamentná liberálna strana má problémy sama so sebou a na výraznejšie obhajovanie liberálnej agendy proti očividne konzervatívnym návrhom jej chýbajú sily (hoci práve táto agenda je jediným opodstatnením jej existencie).
Aktuálnou otázkou nie je, či sú interrupcie dobrom, ale či nie je zákonný zákaz prerušení tehotenstva omnoho nehumánnejší. Hoci napríklad Karol Pastor (SME 13. 2) a odmieta právnické či filozofické úvahy o momente začiatku existencie človeka, v konečnom dôsledku sú rozhodujúce. Diskusia totiž nie je o tom, či je život životom už od počatia – veta „život je životom“ je sama osebe vždy pravdivou tautológiou. Nikto nepochybuje o tom, že oplodnená bunka je živá, tak isto, ako bola živá aj spermia a vajíčko, z ktorej vznikla.
Z hľadiska katolíckej koncepcie je však už zabitie oplodnenej bunky napríklad pri užití niektorých druhov antikoncepcie smrťou človeka rovnocennou so zabitím. Preto je podľa nej dôležité inštitucionálne zakázať interrupcie, hoci to priamo spôsobí smrť (relatívne menšieho) množstva už narodených detí a žien.
Navyše žena, ktorá neprežije pokútny potrat, si podľa tohto uvažovania môže za svoj smutný osud sama.
Opačná teória považuje oplodnenú bunku za entitu, ktorá má potenciál vyvinúť sa na človeka. Keďže človek podľa tejto teórie vzniká v postupnom vývoji, aj jeho práva pribúdajú postupne. Od dvanásteho týždňa je interrupcia povolená len v prípade ohrozenia života matky, narodením získava dieťa väčšinu občianskych práv.
Z tohto hľadiska je smutné, ak napriek vyspelej antikoncepcii skončí žena pri abortívnom zákroku – ale za svoju neopatrnosť a rozhodnutie podstúpiť interrupciu je zodpovedná ona sama.
