nová zadlženosť a programová nevábnosť je známa vari každému. Už viac ako desať rokov klesá táto inštitúcia ku dnu. A keby náhodou aj niekto chcel na chvíľu zabudnúť na marazmus vo verejnoprávnej, spomenie si naň vždy, keď treba zaplatiť koncesionársky poplatok.
Koncesionárske poplatky podľa dnes platnej legislatívy sú v praktickom dôsledku postavené na hlavu. Majiteľ televízora musí zaň platiť mesačne 75 korún, a tie nakoniec skončia v čiernej diere menom STV. Neexistuje iná možnosť – futrujete peniaze do estévečky, aj keď ju nepozeráte, nemáte naladenú alebo nemáte vôbec k dispozícii. Nehovoriac o tom, že na STV nie je čo pozerať. Vlastník TV-prijímača musí platiť, a to aj s poznaním bohatším o správu, že STV uzatvárala zmluvy, z ktorých niektoré možno skončia na súde. STV je roky zlatou baňou, do ktorej vkladajú financie všetci a vyberajú ich len niektorí.
Ale to ešte nie je všetko. Minister financií Mikloš požiadal ministra kultúry Chmela, aby do polovice marca predložil na rokovanie vlády návrh na zvýšenie koncesionárskych poplatkov o 33 percent. Zatiaľ čo Rybníček vyzýva verejnosť k trpezlivosti a chystá sa s chorou STV prejsť do krízového režimu, Mikloš nahovára Chmela, aby navrhol zvýšenie poplatku. Rybníček informuje, že divák dostane menej, a Mikloš divákovi oznamuje, že za to zaplatí viac.
