Michael Cunningham: Hodiny. Odeon. Praha 2002. Preložil Miroslav Jindra. FOTO – ČTK
ghama Hodiny. Ide o príbeh, ktorý použil román Virginie Woolfovej Pani Dallowayová ako priesvitnú fóliu, no jeho úroveň nedosahuje.
Aký je svet malý!
Virginia Woolfová je pritom posmrtne prinútená sama hrať jednu z troch hlavných ženských úloh. S bohatou zásobou fantázie a sentimentu, z ktorého pramení iba plač, sleduje Cunningham najskôr jej dobrovoľnú smrť a potom jeden deň z jej života roku 1923. Empatia tu ide ruka v ruke s gýčom a vrchol zručnosti je dosiahnutý už tým, ako sa s fučaním k sebe priraďujú viacnásobné podmety a viacnásobné prísudky, ktoré nám majú sprostredkovať dojem dramatického diania.
