o Európskej únii.
Iracká kríza ukázala, že zahraničná politika sa nemôže robiť medzi Berlínom a Parížom, rovnako ako únie nerieši úrad vysokého predstaviteľa únie pre zahraničnú politiku.
Dehonestujúci odkaz Jacqua Chiraca kandidátskym krajinám z Atén môžeme brať vlastne ako kompliment. Francúzsky prezident vo svojom hneve priznal porážku. List ôsmich európskych lídrov, ku ktorým sa pripojili aj kandidátske krajiny vrátane Slovenska, či vyhlásenie Vilniuskej desiatky komótnu úniu rozhýbali. Na čom sa pätnástka nevedela dohodnúť mesiace, dokázala zrazu vyriešiť za niekoľko hodín. To „nová Európa“ donútila „starú“ prekročiť svoj tieň.
Členské krajiny sa nemôžu kandidátom vyhrážať komplikáciami pri ratifikácii nášho členstva, pretože vstup do únie musia odobriť aj uchádzači v referendách. Je preto najvyšší čas vyjasniť si, čo členstvo v únii vlastne znamená. Ak ním stratíme právo na vlastný názor, potom by sme len vymenili jednu diktatúru za druhú.
