V polovičke mája pristúpia slovenskí voliči k referendovým urnám a dajú najavo, či súhlasia, aby sa Slovensko stalo členským štátom Európskej únie. Tentoraz sa zdá, že referendum bude platné, čo sa týka účasti, a aj úspešné, čo sa týka výsledku. Teda ak za úspech považujeme vstup Slovenska do únie.
Zhoda politických strán a ich voličov v tejto otázke je neobvyklá. Všetky parlamentné strany vystupujú eurokonformne a podľa jedného z posledných prieskumov verejnej mienky sú ich voliči naladení podobne. Na referende by sa zúčastnilo 79,9 percenta oprávnených voličov a za vstup je rozhodnutých hlasovať takmer 78 percent z nich.
Hovoriť dnes, tri mesiace pred májovým plebiscitom, o potrebe informačnej kampane, ktorá by mala podporiť proeurópske nálady, je preto trochu zvláštne. Je pekné, že si kompetentní, teda vláda, priznali, že sa táto kampaň iba rozbieha, a označili tento fakt za chybu.
Otázne však je, čo chcú a ako propagovať kampaňou pri takej vysokej podpore pre vstup do únie, ktorú nám môžu ostatné kandidátske krajiny uchádzajúce sa o členstvo závidieť. Možno sa dá prehliadnuť, že na ňu vyčlenili najmenej peňazí z okolitých krajín. No to, že táto kampaň má byť ladená „pozitívne“, je zarážajúce. Jeden z najkompetentnejších slovenských predstaviteľov, vicepremiér pre integráciu Pál Csáky v tejto súvislosti povedal, že kampaň má hovoriť o pozitívach a po referende bude čas aj na negatíva. Načo bude občan informovaný o negatívach, keď už bude v referende rozhodnuté, Csáky nepovedal. Je to dosť neférový prístup k vlastnému občanovi, ak mu vláda – aspoň to vyplýva z Csákyho vyjadrenia – sprostredkuje len polovičku informácií.
