Jeden zo železničných predákov to vyslovil takmer otvorene, keď povedal, že pre nich je aj týchto 25 tratí dôležitých, lebo je to len začiatok „deštrukcie železníc“.
Vo štvrtkovom televíznom Klube otvorenej spoločnosti už ľavicový exminister Ftáčnik (SDA) aj štátny tajomník ministerstva práce pravicovej vlády Beblavý otvorene hovorili o tom, že rušenie lokálnych tratí bolo zástupným problémom. Ani jeden z diskutérov však nebol priamo aktérom štrajku, bolo by preto veľkým prínosom, keby sa otvorene vyjadrili aj samotné železnice a odborári.
Podľa predsedu SDA je zásadným problémom samotná reforma železníc, ktorá nebola dostatočne prerokovaná s odbormi a vedenie železníc s nimi teda ani nemohlo dospieť ku konsenzu. Beblavý podotýka, že podľa jeho informácií odborári možnosť rokovať o reforme mali…
V každom prípade je možné, že hoci sa nahlas hovorilo o rušení lokálnych tratí, odborári sa v skutočnosti snažili hneď na začiatku zablokovať akékoľvek zmeny, keďže s reformou železničných spoločností neboli nijako stotožnení. Možno predpokladali, že vedeniu železníc nemusia ustupovať vôbec v ničom, keďže blokovaním nákladnej dopravy dokážu spôsobiť ekonomický kolaps. Naopak, vedenie železníc a neskôr aj ministerstva možno nechceli obnoviť prevádzku lokálok ani nie tak preto, že by to finančne neuniesli, ale z obavy, že by tým ukončili reformu skôr, ako sa začala.
Vzhľadom na to, že železnice každoročne zadlžujú štát o niekoľko miliárd korún, vláda nejakú zmenu v ich hospodárení jednoducho urobiť musí. Štrajk železničiarom okrem znížených výplat a pokazených vzťahov na pracoviskách nič nepriniesol a bol teda jednoznačne neúspešný.
