Amerika robí chybu, že tiahne do tejto irackej vojny. Extrémistický islam totiž môže zastaviť len umiernený islam a extrémistický arabský nacionalizmus môže spútať len umiernený arabský nacionalizmus. Odporný režim Saddáma Husajna by nemal skončiť tak, že ho zvrhnú zvonka. Mali by ho zvrhnúť zvnútra irackými silami – a Amerika, Európa a umiernené arabské štáty by im v tom mali pomáhať.
Americkú vojnu proti Iraku, aj keby sa skončila víťazstvom, budú celé veľké časti sveta vnímať ako urážku a potupu a znovu to oživí túžbu po odplate. Môže vyvolať vlnu fanatizmu, ktorá ohrozí umiernené islamské režimy na Blízkom východe a aj mimo neho. Už teraz ohrozuje medzinárodnú rovnováhu a štiepi tábor demokratických štátov.
Pád beztak krehkej konštrukcie Spojených národov a spoločenstva demokratických štátov napokon aj tak poslúži len fanatikom, ktorí ohrozujú mier kdekoľvek na svete. A nikto presne nevie, aké bude mať tá vojna dôsledky, ani len tajné informačné služby. Nikto nemôže predvídať rozsah skazy, smrti a škôd, nikto nevie odhadnúť, aké veľké je riziko zbraní hromadného ničenia, alebo či nie je odôvodnená obava, že v rozpadávajúcom sa Iraku – či hocikde inde – nenastúpi päť alebo desať ďalších bin Ládinov.
Svet dnes ovládla vlna antiamerikanizmu. S ňou sa dvíha vlna rozvášneného nepriateľstva voči Izraelu: všetci tí, čo vidia v Amerike stelesneného veľkého Satana, majú sklon vidieť Izrael ako malého Satana, ako Rosemaryino bábätko. Mnoho slušných, rozumných a pragmaticky zmýšľajúcich ľudí protestuje proti tejto vojne, hoci prvú irackú vojnu podporovali.
No dnes sentimentálna a dogmatická európska ľavica ani trošku neváhala a spojila sa v démonizovaní Ameriky s rasistickou pravicou a vykrikuje spolu s jej prívržencami heslá, čiastočne prevzaté z arzenálu komunistov a fašistov – od „všemocnej Wall Street“ až po „židovsko-sionisticko-kapitalistické svetové sprisahanie“. Keď počúvam tieto odporné hlasy, je to ťažká skúška môjho odmietavého postoja k útoku na Irak.
Táto vojenská kampaň nie je výsledkom koloniálnych chúťok či hladu po rope, ale primárne jednoduchou spravodlivosťou, ktorá chce vyhubiť zlo násilím. Lenže zlo irackého režimu aj zlo bin Ládina sú zakorenené v obrovskej chudobe, zúfalstve a ponížení a možno ešte hlbšie v bezodnej závisti, ktorú Amerika vyvoláva už roky nielen v krajinách tretieho sveta, ale aj v častiach Európy.
Komu všetci závidia, ten by nemal chcieť vytĺcť nenávisť a závisť kyjakom. Marshallov plán po druhej svetovej vojne pomohol Amerike a svetovému mieru oveľa viac než všetky staré a nové zbrane dokopy. Kyjak je potrebný, ale len na ochranu pred útočníkmi a na odstrašenie, nie na presadzovanie „dobra“.
A aj potom ním môže mávať len medzinárodné spoločenstvo štátov, nutný je prinajmenšom široký konsenzus. Inak len posilníme to, čo sme vlastne chceli poraziť: nenávisť, zúfalstvo a túžbu po odplate.
Autor: AMOS OZ