Takto sa pred pár dňami uvoľnila na adresu „prekliatych Američanov“ poslankyňa vládnucej kanadskej liberálnej strany Carolyn Parrish. Priamo v parlamente, tesne po ukončení zasadnutia. Na druhý deň sa začala ospravedlňovať tým, že vyslovená poznámka nereprezentuje jej osobné názory. Zaujímavé. Poslankyňa ide do parlamentu, a keď niečo vyhlási, tak sú to asi názory bratranca jej krstného otca alebo nejakého jej kolegu z organizácie Palestine House, ktorá sponzoruje jej študijné cesty.
Škandál veľmi rýchlo utíchol, lebo ako kedysi za komunizmu v sovietskom bloku, v Kanade je dnes žiaduce nadávať na Ameriku. Človek sa pri tom cíti morálnejší, hodnotnejší a lepší ako Amerika. Ale ak by Carolyn vyhlásila to isté trebárs o Indiánoch, Moslimoch, Francúzoch alebo nedajbože lesbičkách, dnes by už po nej nebolo ani pamiatky.
Nemožno sa jej veľmi čudovať, keď samotný boss liberálnej strany, premiér Chretién (ten, ktorého tlačová tajomníčka vyhlásila Busha za chruňa) sa motá v celej americko-blízkovýchodnej problematike ako prd v gatiach. Kanadská zahraničná politika v tejto oblasti by sa dala stručne zhrnúť východniarskym „…kus me ulap, kus me pušč…“. Vie síce, že Saddám má občas sklony k menej tradičným metódam riadenia spoločnosti, ale keby sa mu dala šanca ešte takých dvadsať-tridsať rokov hrať sa s uzneseniami OSN, možno by sa polepšil. Vyslala do zálivu najlepšiu kanadskú loď, ale keďže do armády neinvestuje (zato prostredníctvom podpory multikulturalizmu posielala peniaze teroristom), po ceste sa na jej palubu zrútil ani nie päťdesiatročný vrtuľník, dokonca čerstvo opravený. Pýcha našej flotily, ktorá mala byť základným kameňom celej expedície, sa potichučky vrátila domov. Vo chvíli, keď už aj Spojené arabské emiráty vyzvali Saddáma, aby odstúpil, kanadský premiér cestujúc po Mexiku vyhlásil, že by bolo nevhodné odstaviť Saddáma od moci. Paromská tequila!
