Daniel Pastirčák (1959) je básnik, prozaik, esejista a kazateľ cirkvi bratskej v Bratislave. Verše, prózy a eseje s kresťanskou orientáciou začal publikovať na prelome 80. a 90. rokov. Knižne debutoval Damianovou riekou v roku 1993, ktorú aj sám ilustroval, ďalšou knihou bola zbierka básní Tehilim.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Cirkev bratská je jednou z najmenších kresťanských cirkví na Slovensku. Jej historickým predchodcom je stará jednota bratská, ktorej posledným biskupom bol Ján Amos Komenský. V dnešnej slovenskej cirkvi bratskej v jej jedinom bratislavskom chráme káže básnik a výtvarník DANIEL PASTIRČÁK. Býva v pavlačovom byte na poslednom poschodí nad kostolom cirkvi bratskej, jeho deti tu vyrastali bez televízora. V literatúre sú jeho obľúbencami Andersen, Wilde, Hesse, Tolkien, Francois Mauriac, Umberto Eco. A najmä T. S. Eliot, ktorého prekladal. Daniel Pastirčák nikoho nepoúča – je kazateľom, ktorý sa vyhýba chorobe z povolania. „Človek, ktorý svoje zakorenenie nájde v božom vesmíre, postupne získava slobodu kráčať proti prúdu,“ káže Pastirčák. „Nepotrebuje byť in, nepodlieha manipulatívnemu vplyvu všeobecnej kultúry. To je pre mňa kresťanstvo.“ Z jeho kníh bola najúspešnejšia prvotina Damianova rieka, kniha rozprávok pre deti aj dospelých, ilustrovaná autorom. Aj kvôli nemu si ľudia vyberajú bohoslužby na Cukrovej. Zlé jazyky dokonca hovoria, že len kvôli nemu. A aj keď nepotrebuje byť „in“, je.Čo si predstavíte, keď sa povie kresťanské Slovensko?
