Prezident Rudolf Schuster sa nechal „znásilniť“ poškodenými klientmi nebankových inštitúcií (a ani sa veľmi nebránil). V piatok na neho v Košiciach zaútočili, čím si vyslúžili to, že v pondelok osobne prijal ich zástupcov. Prezident však neskončil len pri prijatí. Sľúbil im aj pomoc. Chce urýchliť konanie v kauzách, a preto pozve na rokovanie predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a predsedu parlamentu Pavla Hrušovského. Čo chce hlava štátu povedať ďalším dvom najvyšším ústavným činiteľom, aby ich presvedčil o čiastočnom odškodnení, nie je jasné.
Argumenty na strane poškodených totiž neexistujú a ani nebudú existovať. Tí nešťastníci dávali svoje peniaze do inštitúcií, ktorých osud bol od začiatku neistý. Peniaze sú v nedohľadne, váľať však dnes vinu na štát a očakávať pomoc zo štátnej kasy je nezodpovedné. Presne tak, ako bolo pred časom nezodpovedné veriť rozprávkam o vyše tridsaťpercentnom zúročení peňažných vkladov.
Nezodpovedné je však aj správanie sa prezidenta. Nemá totiž možnosť zjednať akúsi nápravu a sľubovať ju poškodeným je o to nezodpovednejšie. Mimochodom, prezident by si mal aspoň uvedomiť, že sa nechystá pomôcť poškodeným klientom, ale spoločníkom nebankových inštitúcií. Spoločníkom, ktorí sa rozhodli špekulovať, a nedopadli pritom najlepšie. Prezident by si mal uvedomiť, že je tu omnoho väčšia skupina zodpovedných občanov, ktorí sa ku svojim úsporám správajú zodpovedne a nepodľahli vidine rýchleho zisku. Ako by prezident vysvetlil tejto zodpovednejšej väčšine, že práve ona má pomôcť poškodeným spoločníkom nebankových inštitúcií a že to má byť aj z jej peňazí, je nejasné.
