Minister školstva Martin Fronc nedávno na základe zistení inšpekcie kritizoval nedostatočnú kvalifikáciu a zastarané vyučovacie metódy učiteľov základných škôl. Čo sa týka skutkového stavu, mal, samozrejme, pravdu.
Ale základná otázka, ktorú si nepoložil, znie: „Ako je možné, že sa na Slovensku tak mizerne zaplatenou a spoločensky úplne nedocenenou prácou stále zaoberá také veľké množstvo vysokoškolsky vzdelaných odborníkov?“ (Mimochodom, študentov, ktorí budú ochotní päť rokov na pedagogickej fakulte študovať na to, aby po zaplatení niekoľkých desiatok tisíc školného dostali zamestnanie s platom rovnajúcim sa zárobku predavačky, asi mnoho nebude… )
Ale problémom nie sú len peniaze. Koncepcia Milénium očakáva od učiteľov kreatívny, humánny a osobný prístup ku každému žiakovi. Priestor, ktorý na takýto prístup učiteľ má, je mizivý – ich prácu dopodrobna regulujú vyhlášky ministerstva a množstvo byrokracie z roka na rok rastie. Učiteľ, ktorý sa v záchvate sebaobetavosti rozhodne založiť s deťmi, povedzme, športový krúžok a vyzbiera od nich na tento cieľ peniaze, ich musí odoslať na okresný úrad. Tam absolvujú procedúru, ktorá trvá minimálne mesiac (väčšinou dlhšie) a na jej konci sú tie isté financie zaslané späť učiteľovi… Ťažko sa potom čudovať, ak medzinárodná porovnávacia štúdia pred niekoľkými rokmi ukázala, že Slovensko je z 28 krajín na poslednom mieste v mimoškolskej angažovanosti.
Ak chceme, aby bol učiteľ iniciatívny a kreatívny, musíme mu dať zodpovednosť a právo riadiť sa vlastným úsudkom. Skutočnosť je taká, že školská inšpekcia je mu schopná vyčítať ešte aj to, že z jeho predmetu mal žiak na vysvedčení výrazne horšiu známku ako z ostatných.
