Balón s tvárou Vincenta van Gogha vypustili práve 30. marca nad mestom Zundert, kde sa maliar narodil. FOTO - REUTERS
Celý svet si myslí, že pozná van Gogha: ten, čo si odrezal ucho! Maľoval slnečnice, sedel v blázinci a ešte k tomu ako mladý, tridsaťsedemročný spáchal samovraždu. Že by boli preto dnes jeho obrazy také šialene drahé? Toto klišé sa teraz na jeho stopäťdesiate výročie zasa raz tisícnásobne zopakuje, a tak ešte väčšmi upevní. Van Gogh, ktorého mám pred očami, je celkom iný.
Ktosi, kto namaľoval mimoriadne neobyčajné a dodnes hlboko dojímavé obrazy tým, že neprestajne bezočivo experimentoval so štetcom a farbou, a tak celkom zvláštnym a jedinečným spôsobom stelesnil subjektívneho ducha moderny. Ktosi, kto zlyhal v najrôznejších profesiách, k umeniu sa dostal pomerne neskoro, spočiatku v ňom videl sociálne poslanie a potom za krátke štyri roky znovu vynašiel maľbu. V živote - podľa všetkých bežných kritérií: rodina, zamestnanie, uznanie - stroskotal, svojou tvrdohlavosťou sa odjakživa zrážal v ďalších a ďalších konfliktoch so svojím prostredím, až nakoniec nevedel, ako z toho ujsť. Zo svojich profesionálnych produktov-obrazov za svojho života nedokázal predať ani jeden, ale natrvalo sa vyznačovali takou účinnosťou, s akou okrem neho prišiel iba jediný maliar moderny: Pablo Picasso.
