Komédia, ktorú hrajú bývalí a súčasní šéfovia Drukosu je primeraná povesti biznisu, ktorému sa upísali. Hoci v osobách a obsadení bol aj bývalý americký veľvyslanec Ralph Johnson a súčasný šéf asociácie českých PR agentúr Jiří Hrabovský (kedysi známy redaktor z federálnej televíznej obrazovky), dôveryhodnosť sľubov nie je o nič väčšia ako za zlatých čias slovenských nebankových subjektov.
Je až neuveriteľné, s akou vytrvalosťou sú účastníci tejto hry ochotní obmieňať svoje teórie a každú novú vyhlasovať za zaručenú. Na prvej lži stáli všetky nebankové subjekty a zdalo sa, že po ich krachu už vysokým úrokom a pánom Frunimu alebo Mojžišovi nikto neuverí. Hoci náklonnosť ľudí dôverovať určite klesla, jej pozostatky živila slepá nádej na vrátenie stratených vkladov. Keď potom s veľkou slávou prišli do Drukosu dve účelovo založené, absolútne neznáme holandské spoločnosti a vymysleli honosný príbeh o anglickom truste, ktorý všetkým klientom zarobí na ich vklady, pár ľudí zase uverilo. A hoci noví majitelia nesplnili hneď prvý sľub, že začnú vracať peniaze do vlaňajšieho októbra, neváhajú tárať ďalej. Dnes o tom, že treba analyzovať podnik a potom rozhodnúť, čo s klientmi. Predchádzajúci sľub už nepovažujú za aktuálny a vyhovárajú sa na zmenu podmienok, ktoré sú v prípade Drukosu rovnako premenlivé ako počasie, a kto to nevedel, nech sa venuje radšej fazuľkám ako peniazom. A navyše - čo sa už dá analyzovať na Drukose okrem trestnej zodpovednosti?
