Náš finančný trh – na rozdiel od trhov vo svete – v posledných dňoch ani tak nežil vojnou v Iraku. Náš trh oveľa viac zaujímal domáci korunový front. Centrálni bankári totiž kapitulovali – ich guvernér dokonca prebehol k bývalým nepriateľom. Celý jeden deň ich viedol a dobyli prvé strategické miesto: „Najsilnejšia koruna v histórii“. Nedávni nepriatelia guvernéra oslavovali, veď vďaka jeho vedeniu postupovali nezvyčajne rýchlo. Ale guvernér na dobytom území ani nevztýčil zástavu – výhľad z takej výšky mu ukázal, že celé ťaženie je vlastne „neprimerané“ a reakciu korunových vojakov neočakával.
Vráťme sa späť: po nepochopiteľnom jesennom boji Národnej banky proti silnej korune vládlo niekoľko mesiacov prímerie. Inflačné, deficitné, investičné a rastové čísla naznačovali, že bez boja by mohlo k posilneniu koruny nakoniec predsa dôjsť. Investície prichádzajú, koaliční politici zatiaľ v sporoch neprekračujú mieru, za ktorou by mohli byť dopady na kurz meny.
Až viceguvernérka Národnej banky Elena Kohútiková prekvapivo 25. marca vyhlásila, že „ak bude export rásť doterajším tempom a rýchlejšie ako dovoz, nebudeme zasahovať do malého zhodnocovania meny“. Olej do ohňa prilial guvernér Marián Jusko. Ten 1. apríla odkázal trhu, na ktorom sa obchodovalo s korunou už pri kurze veľmi blízkom vtedajšiemu maximu, že koruna má priestor na určité posilnenie, ak bude priaznivý ekonomický vývoj pokračovať počas dlhšieho obdobia. Vyjadril pritom aj spokojnosť s vývojom obchodnej bilancie. Obchodníci to brali ako potvrdenie, že pohľad Národnej banky na korunu sa zmenil. Ale už deň nato, keď sa koruna posilnila a euro kleslo k 40 korunám a 90 halierom, Jusko vyhlásil, že trh reagoval neprimerane. Bankoví díleri sa vyjadrili, že guvernér poprel svoje vyhlásenie z predošlého dňa.
