Podobne dnes viacerí politici začínajú svoju reč na tému vojna v Iraku vyhlásením, že sa v žiadnom prípade nezastávajú Saddáma Husajna. Nakoniec, po stotisícoch obetí tohto režimu sa ho na demokratickej strane spektra nemôže otvorene zastať nikto. Ak by teda niekto napriek tomu chcel pre Saddáma niečo urobiť, nemohol by požadovať viac, ako okamžité stiahnutie našej jednotky z Kuvajtu a úplné dištancovanie sa od protiirackej koalície. Hoci Smer k takejto požiadavke určite nemotivuje záujem pomôcť Saddámovi, praktické kroky tejto strany pôsobia v jeho prospech.
Požadovať stiahnutie protichemickej jednotky dnes, keď sú spojenecké vojská vzdialené už len 10 kilometrov od Bagdadu, je úplne iracionálne. Na porovnanie, nemecký kancelár Schröder vyhlásil, že Nemci vojsko z Turecka a Kuvajtu sťahovať nebudú, pretože by to poškodilo medzinárodnú dôveryhodnosť Nemecka. Navyše dodal, že hoci stále nesúhlasí s tým, že došlo k vojnovému riešeniu situácie, dúfa, že sa vojna čím skôr skončí a správu Iraku prevezme OSN.
Ak dnes niektorí Slováci držia palce arabskému Hitlerovi, tak predovšetkým preto, aby USA „ukázal“, že nie sú svetovým hegemónom (ktorým však v skutočnosti sú). Lenže vojna nie je futbalový zápas a skorá porážka Husajna je dnes jediná dobrá alternatíva. V tejto súvislosti pôsobia dnešné protivojnové demonštrácie zvláštne, to tí ľudia naozaj chcú, aby protiiracké vojská odtiahli, keď je odstránenie Saddáma otázkou týždňov? Už len v rámci povojnových čistiek by do roka vyvraždil rádovo viac ľudí, než môže zahynúť vo vojne.
