Za najväčší problém dnešnej Európy označuje americký prezident George Bush Macedónsko, kde „ozbrojení povstalci ohrozujú mier a stabilitu“. Šéf Bieleho domu necharakterizoval pomery v horúcom regióne bývalej Juhoslávie z Oválnej pracovne Bieleho domu, ale takmer v uzlovom bode niekoľkomesačného napätia medzi macedónskou armádou a albánskymi povstalcami. Na záver sedemdňového európskeho turné, počas ktorého sa zúčastnil na summite G7 a Ruska a stretol sa s pápežom Jánom Pavlom II., zavítal aj medzi štyritisícpäťsto amerických vojakov umiestnených ako súčasť kontingentu NATO, špeciálne síl KFOR v Kosove. Americkí prezidenti tradične podnikajú podobné akcie, aby zdvihli náladu amerických vojakov pomáhajúcich riešiť konflikty v najhorúcejších bodoch planéty.
Pre Georgea Busha bola návšteva americkej základne Camp Bondsteel v Kosove, a teda na ešte stále krvavom Balkáne vôbec prvá od jeho nástupu do úradu. Ale určite významná pre konečné formovanie americkej zahraničnej politiky voči celej tejto oblasti. Bush ešte ako guvernér Texasu prostredníctvom Condolleezy Riceovej, súčasnej bezpečnostnej poradkyne, naznačil možnosť odchodu amerických vojsk z Balkánu: či z Bosny, alebo z Kosova. Po prevzatí úradu sa už vyjadroval opatrnejšie, a hoci neskôr nepatrná časť vojakov skutočne odišla, súčasné počty americkej sily v Bosne aj v Kosove tvoria najucelenejšiu vojenskú mierovú silu. Bush práve pred americkými vojakmi ako ich hlavný veliteľ ubezpečil nielen Američanov, ale najmä Európu, že USA sa nepustia do jednostranného znižovania počtov svojich vojakov. „Záväzok NATO týkajúci sa mieru v tejto oblasti trvá, ale sily tu nemôžu byť večne,“ povedal.
Pravdaže, nikto sa neodváži vymerať obdobie, počas ktorého či už sily SFOR v Bosne, alebo KFOR v Kosove zostanú. Je však viac než isté, že NATO si už nenechá vziať vietor z plachiet, a nech to už znie hocijako a nech použijeme aj termín medzinárodný protektorát, Európa si musí uvedomiť, že bez americkej pomoci stále nie je schopná nielenže hasiť, ale najmä nie zásadne riešiť problémy, aké sa tu vynorili. Ak Bush hovorí o tom, že vojská na Balkáne budú mier konštruovať, no neostanú večne, tvorí vlastne novú doktrínu. Jej podstata je jasná: vojaci NATO sa z plných síl budú usilovať o udržovanie prímeria medzi znepriatelenými stranami: či už ide o Macedónsko a tamojších albánskych ozbrojencov, alebo o kosovských Albáncov, no zároveň politické sily musia hľadať cestu na plnú stabilitu, na podporu demokracie. „Tí, ktorí tu v Kosove podporujú povstanie v Macedónsku, poškodzujú záujmy celej oblasti. Ľud Kosova by sa mal sústrediť na Kosovo. Vyzývam všetky strany na zachovanie prímeria, kosovských Albáncov, aby sa nemiešali do konfliktu,“ dodáva americký prezident.
