iteľov kresťanských demokratov má byť deklarácia „príspevkom“ Slovenska do začatej diskusie o predstavách zmysluplného fungovania budúcej Európskej únie.
Pravda je, že táto diskusia je zaujímavá a Slovensko do nej zatiaľ nijakým vhodným spôsobom nezasiahlo. Národný konvent o európskej budúcnosti Slovenska, ktorý krajina nedávno vytvorila, prijal dodnes iba štartovacie vyhlásenie, ktoré sa však neoddá ani len odcitovať. Slovensko nediskutuje na úrovni Nemecka, Veľkej Británie či Francúzska, teda o vlastných predstavách budúcnosti Európskej únie. Kým napríklad J. Fischer presadzuje model Európskej federácie, a nie konfederácie, T. Blair supermocnosť, a nie superštát, a J. Chirac model Spojenej Európy štátov, a nie Spojené štáty európske, Slovensko napriek otvorenej výzve z Nice mlčí. Z tohto uhla pohľadu možno preto iniciatívu KDH iba privítať.
I keď je taká, aká je. Presnejšie, aká je momentálne stranícka taktika KDH - privábiť časť voličov SDK(Ú). Text deklarácie má totiž nie vecný či politický, ale iba stranícky tón. Časť dôvodovej správy, v ktorej si možno prečítať aj hádku medzi poľskou a európskou delegáciou či zmysel súkromnej korešpondencie medzi poľským ministrom a predsedníčkou Európskeho parlamentu, prinajmenej hraničí s vulgárnosťou. A hoci KDH tvrdí, že deklarácia nie je o tom, či „na Slovensku má byť umelé prerušenie tehotenstva alebo registrované partnerstvá“, dôvodová správa nie je takmer o ničom inom.
