FOTO - TASR
Keď som bol dieťa, zúčastňoval som sa mariánskych pútí do Levoče. Hodiny a hodiny sme kráčali cestou-necestou, spievali nábožné piesne a poškuľovali po dievčatách. Po kom poškuľovali ponad spevníky tetky v procesii, si neviem predstaviť. Možno rovno po Pánu Bohu. Popri ceste nás zdravili okoloidúci, podávali nám vodu, ovocie, kto čo mal napečené. Na očiach som im videl, že nám závidia. My sme boli „in“, oni boli „out“. Ten pocit nás napružoval ďaleko viac, než čokoľvek iné, čo nám tí dobrí ľudia mohli dať.
