Múdrosť a pravdivosť starej biblickej zásady „Dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu čo je Božie“ je overená vekmi. Nepatrí a neoplatí sa miešať posvätné s profánnym, božské so svetským. Ako veriaci rôznych vyznaní obcujeme so svojimi bohmi vo svojich modlitebniach a chrámoch. Ako veriaci sa teda navzájom delíme podľa svojich vierovyznaní a cirkvi. Ako občania však spolu tvoríme jedno občianske spoločenstvo, usporiadané do štátu. Ako veriaci sa odvodzujeme od svojho Boha, od jeho Božej moci. Naopak, v demokratickej spoločnosti je štátna moc odvodená od suverénnych občanov.
Základné pravidlá vzťahu medzi veriacimi a ich Bohom, Božou mocou sú u katolíkov vymedzené Desiatimi Božími prikázaniami, u moslimov šáriou (ako súborom zvykových pravidiel v islame) a pod. Základné pravidlá špecifického vzťahu medzi občanmi a ich štátom, štátnou mocou vyjadruje ústava štátu. Desať Božích prikázaní stanovil svojim veriacim sám Boh, ústavu štátu si sformulovali a odhlasovali občania prostredníctvom svojich volených zástupcov. Prvé sú nemenné, dané „z Božej vôle“, druhé platia z premenlivej „vôle občanov“.
Tieto dva druhy základných pravidiel spolužitia, platiace pre dva druhy rôznych spoločenstiev, by sa teda nemali navzájom zamieňať. Je dobre, ak nie sú navzájom v rozpore, keď sa tieto spoločenstvá prelínajú. No v prípade vzniku rozporu sa takýto rozpor v spoločenstve veriacich rieši podľa „Božích zákonov“ a v spoločenstve občanov podľa svetských „zákonov štátu“. Podľa „Božích zákonov“ môže byť napríklad cudzoložstvo mravne sankcionované, pritom nemusí odporovať svetským „zákonom štátu“. Ak občan odmietne obranu vlasti, poruší ústavu, dopustí sa trestného činu a môže byť sankcionovaný štátnym väzením, pritom sa však nemusí dostať do rozporu s „Božími zákonmi“ svojho vierovyznania.
Je zle, ak sa tieto dva druhy základných pravidiel spolužitia vo dvoch rôznych spoločenstvách navzájom zamieňajú či vytesňujú. Vedie to k snahe likvidovať jedno z nich a nastoliť „svetskú moc“ aj nad spoločenstvom veriacich – ako to realizoval komunisticky totalitarizmus; alebo nastoliť „Božiu moc“ aj nad občianskou spoločnosťou, ako to realizuje náboženský fundamentalizmus (napríklad v niektorých islamských krajinách). Svetská moc sa takto zbožstvuje, občan sa redukuje na veriaceho jednej denominácie, prehrešky proti viere sa sankcionujú ako zločiny proti štátu a občianske prehrešky sa diabolizujú. Za cudzoložstvo je smrť ukameňovaním, odoprieť obranu vlasti znamená odoprieť obranu Boha a dopustiť sa tak smrteľného hriechu.
