Bol to akcia ako zo science-fiction minulosti: jeden z posledných stalinistov planéty sa poklonil pamiatke vodcu svetového proletariátu, položil k mauzóleu na moskovskom Červenom námestí veniec a vošiel aj dovnútra, aby uvidel voskovú figurínu V. I. Lenina. Ťažko možno povedať, či aj jeho ideového vodcu, pretože nech už bol Lenin akýkoľvek, vybudovanie režimu, aký stvoril v severnej časti Kórey virtuálny boh Kim Ir-sen a buduje ďalej jeho klonovaná kópia Kim Čong-il, nemohol mať určite na mysli.
Putinovi ľudia, napriek kritike a dokonca zosmiešňovaniu v médiách, však zvládli nebývalé predstavenie takmer na sto percent: narýchlo povolali pred budovu z tmavočerveného a tmavohnedého mramoru aj čestnú stráž, ktorá tam vraj už nestála posledných desať rokov, odkedy komunistickú stranu rozpustil Boris Jeľcin. Ale Putinovi imidžmejkri urobili ešte oveľa viac: šokujúcimi bezpečnostnými opatreniami a vymetaním železničných staníc, kadiaľ opancierovaná súprava dvadsiatych štyroch vagónov prechádzala, vytvorili pre Kima ilúziu, že v Rusku sa nič nezmenilo – Kim ani len z okna svojho tajomného vlaku nezazrel jedinú reklamu, žiaden nápis Coca-Cola či MacDonald, nič, čo by ho nebodaj mohlo vyviesť z jeho ženšenovej rovnováhy…
Moskvu, Petrohrad a časť Ruska z dohľadu Transsibírskej magistrály uvidel totiž chlapík, ktorý od roku 1994, keď jeho otec neočakávane zomrel na srdcový infarkt, drží 22-miliónový národ v totálnej tme, hlade, informačnej izolácii od ostatného sveta. Má poruke trojmiliónovú armádu, ktorá je pripravená vyraziť cez 38. rovnobežku na juh. Slúži mu aj armáda nebývalých špicľov, ktorí mu zasa vytvárajú ilúziu o jeho neomylnosti a geniálnosti.
Tí niekoľkí odvážlivci, ktorí už nemôžu zniesť jedlá z korienkov stromov a konzumovanie trávy a živoria v dosahu čínskych hraníc, sa občas zo zúfalstva vydajú cez tvrdo stráženú hranicu do pre nich zasľúbenej krajiny. Lenže nepochodia. Nevedia, že Kim bol práve dva razy v Číne – cesta do Moskvy bola treťou zahraničnou výpravou v celom jeho 59-ročnom živote – aj preto, aby s tamojšími polokapitalistickými súdruhmi zastavil možnosť úteku Severokórejčanov. Spravodajca denníka Le Monde píše, že na hranici sú postavené tabule so zreteľnými výzvami pre Číňanov, ktorí by sa mohli dostať do veľkých problémov, ak by pomohli utekajúcim Severokórejčanom. Každý podozrivý pohyb musia hlásiť úradom a chytení úbožiaci putujú späť do sveta tuhých kimo- stalinských poriadkov a navždy miznú v jeho útrobách. Niektoré západné noviny v súvislosti s Kimovým objavovaním Ruska napísali, že Putinovi sa vydaril propagandistický prevrat, keďže po nedávnej koketérii s Čínou upevnil teraz vzťah s režimom, ktorý dlhuje Rusku neuveriteľnú a nesplatiteľnú sumu: niečo vyše piatich miliárd dolárov! Možno, že tento fakt Putinovi pomôže získať sympatie medzi ruskými komunistami. Možno, že spoločná deklarácia hlásiaca spevnenie strategickej spolupráce a spoločné odsúdenie amerického protiraketového programu Putinovi naozaj propagandisticky pomôže. Možno, že z ekonomickej spolupráce sa postupne zrodí aspoň rekonštrukcia štyroch tepelných elektrární a jednej oceliarne a možno, že raz dôjde aj k napojeniu jedinej severokórejskej železnice s juhokórejským železničným uzlom a potom by sa z juhu Kórey dalo dostať na sever a pravidelným napojením na Transsibírsku magistrálu až do Európy…
