Béla Bugár v posledných dňoch párkrát povedal, že po 25. auguste si koaličné strany budú musieť vybrať, koho chcú za partnera. Či Mečiarovo HZDS alebo jeho SMK. Treba povedať, že jeden z koaličných šéfov má už túto voľbu za sebou. Pavol Hamžík si vybral za partnera HZDS, aj keď je vylúčené, že by si Mečiar vybral jeho.
Ešte pred piatkovým stretnutím predstaviteľov vládnych strán predseda SOP zvolal predsedníctvo, aby po ňom oznámil: „Koalícia by mala už teraz začať rokovať aj s opozíciou a rozmýšľať nad dohodami, ktoré umožnia realizáciu vládneho programu po prípadnom vystúpení SMK z vlády.“ Táto veta je kvintesenciou Hamžíka ako politika. Ak by mu totiž naozaj išlo o „realizáciu vládneho programu“, potom by rokovanie s opozíciou v žiadnom prípade nepožadoval. SMK bola a je za plnenie programu vlády, verejne sa vyjadrila, že nepôjde v parlamente proti bývalým partnerom a že nepodporí návrh na odvolanie premiéra. HZDS bolo a je proti programu Dzurindovej vlády, chce dosiahnuť jej predčasný odchod i pád premiéra. Predstava, že HZDS pristúpi na takú dohodu, ktorá vláde umožní realizovať jej program, je komická, a každý, kto predstiera, že ju berie vážne, sa iba zosmiešňuje. Čo v prípade šéfa SOP nie je žiadna novinka. Zábavná je aj jeho teória o dvoch nohách. „Nedá sa zostať jednou nohou v koalícii a druhou sa hrať na opozičných politikov,“ vyhlásil predseda Hamžík. Keby mu však išlo o plnenie vládneho programu, ochotu SMK zostať jednou nohou v koalícii by musel iba privítať. Ak ju kritizuje, znamená to, že mu ide o iné – o miesta, ktoré sa uvoľnia po úplnom odchode SMK, ale aj o to, aby sa zblížil s HZDS a jeho predsedom.
