Je to protirečivý obraz. Po východoslovenských poliach sa preháňajú kŕdle rómskych detí a kradnú úrodu. Na strane druhej hŕstka rómskej inteligencie protestovala proti porušovaniu ľudských práv Rómov, ktorým anglické a české úrady na letisku v Prahe znemožňujú nastúpiť do lietadiel smerujúcich do Londýna. Nič lepšie nemôže charakterizovať rozporuplné a často aj dešperátne postavenie Rómov na Slovensku.
Krádeže úrody nemožno tolerovať. Toto tvrdenie nie je potrebné hlbšie zdôvodňovať, pretože jeho pravdivosť je evidentná. Z celospoločenského hľadiska sa však javí ako oveľa nebezpečnejší jav, že mnohí Rómovia posielajú kradnúť zemiaky, kukuricu a iné plodiny svoje deti. Pred očami celej spoločnosti tak ukazujú, že nové generácie Rómov sú vedené k tomu, aby sa živili nečestne – formou páchania trestných činov. Ak by totiž na pole prichádzali kradnúť plnoletí Rómovia, boli by trestnoprávne zodpovední. V prípade detí možno hovoriť „iba“ o morálnej rovine ich konania. Avšak skutočným cieľom nie je trest, ale kvalitatívna zmena v sociálnom správaní Rómov, a preto je morálny rozmer detských krádeží oveľa dôležitejší ako ľútosť nad tým, že ich za protispoločenské konanie nemožno potrestať.