Minister vnútra Ivan Šimko pre potreby vyšetrovania odtajnil nahrávky telefonátov medzi advokátom Romanom Kvasnicom a šéfom odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Jozefom Šátekom, ktorý je zároveň jedným zo zástupcov riaditeľa sekcie vyšetrovania ministerstva vnútra. Urobil tak krok nevyhnutný na objasnenie, či pán Šátek poskytoval utajované informácie advokátovi, ktorý okrem iného zastupoval záujmy štátu vo VSŽ.
Pozastavme sa pri fakte, že predtým, ako minister odtajnil príslušné dokumenty, generálny prokurátor Milan Hanzel sa vyjadril, že ak budú nahrávky totožné s prepismi, prokuratúra sa stotožní so záverom inšpekcie ministerstva vnútra. Dal tým najavo, že prokuratúra začne stíhať Jozefa Šáteka, pretože inšpekcia navrhovala/požadovala práve toto riešenie. Je potrebné konštatovať, že zo strany JUDr. Hanzela išlo o predčasný úsudok, akého by sa mal generálny prokurátor vyvarovať. „Uvoľnenosť“ pracovníkov Generálnej prokuratúry SR v styku s médiami je pravdepodobne chronická, čo dokumentuje aj postup prokurátorky Mišíkovej v kauze štátna pokladnica. Ak by sa však slová Milana Hanzela potvrdili, znamenalo by to vážne spochybnenie odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorý bol exministrom vnútra Ladislavom Pittnerom budovaný ako elitný špecializovaný útvar na boj s organizovaným zločinom. Stíhanie Jozefa Šáteka by bolo nielen vážnym právnym problémom, ale aj veľkou politickou ranou reprezentácii sľubujúcej potrestanie zločinov a krádeží minulosti.
