Ani nedávne Putinove výroky v Ľubľani a Janove o možnom členstve Ruska v NATO akosi v centrále aliancie nezabrali. Túto zvláštnu „prosbu“ ako na bežiacom páse neustále opakuje aj známy ultranacionalista Vladimír Žirinovskij a nájde sa aj zopár ruských analytikov, ktorí sa so scenárom spadajúcim skôr do oblasti fantázie pohrávajú. Lenže analytik je niekto iný než politik.
Iba pred pár dňami rozvíril hladinu podobnými slovami Richard Gephardt, vodca demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu. V poradí po prezidentovi piaty politicky najmocnejší muž Ameriky. Teda krajiny, ktorá mala, má a bude mať zásadné slovo pri prijímaní ďalších záujemcov o vstup do NATO vrátane Slovenska. Ale aj keď je Gephardt akokoľvek silný, je iba piaty. Nejde o zhľahčovanie jeho postavenia a znižovanie významu jeho vplyvu v Kongrese, veď napokon sa pohráva s myšlienkou vstúpiť o tri roky do zápasu o prezidentské kreslo, no v súčasnosti sa americká zahraničná politika okolo neho nekrúti.
Doslova šok vyvolal niekto iný a v súčasnosti oveľa mocnejší muž než Richard Gephardt. Gerhard Schröder, nemecký kancelár! Výkonný vodca najmocnejšej európskej krajiny. V rozhovore pre populárny magazín Stern - ešte iný význam by mali jeho slová, ak by ich predniesol pre oveľa serióznejší týždenník Der Spiegel - povedal, že „z dlhodobého hľadiska nemožno vylúčiť začlenenie Ruska do NATO.“
Nuž, to je už mimoriadne silná káva. Po kancelárových slovách spozorneli aj rozhodujúci muži v hlavnom meste NATO v Bruseli a témy sa okamžite chytili analytici. Objavili sa, pravdaže, aj komentáre dávajúce Schröderove výroky do súvislosti s budúcoročnými parlamentnými voľbami v Nemecku… „Je to všetko politické. Rusko sa nemôže stať členom NATO, každý to vie. Rusko vraví, že sa chce pripojiť k NATO. NATO vraví, že každý môže o členstvo požiadať, ale, pravdaže, ide o nezmysel. Západ chce byť k Putinovi iba milý. On sám vie, že sa to nestane.“ Tak hodnotí celú záležitosť ruský vojenský analytik Pavel Felgenhauer.
Ak aj nemecký kancelár zašiel najďalej, či priďaleko, predsa len ani jeho slová nemusia pôsobiť až tak šokujúco, ak si všimneme, že vraví o dlhodobom hľadisku. V jeho výrokoch pre Stern niet ani zmienky o nejakom najbližšom období. Výrok možno charakterizovať ako slovné spojenie nemajúce príliš veľký význam ani pre budúcnosť alebo aj ako príliš vágny. Lenže z krátkodobého hľadiska môže v sebe niesť významnú hodnotu. Americký politický komentátor Peter Baker v denníku The Washington Post píše, že podobné výroky môžu Moskve pomôcť prehltnúť prijatie pobaltských republík do aliancie. Putin má problém: napriek neustálym a opakovaným výrokom - naposledy slovami ministra obrany Sergeja Ivanova - že Moskva je rozhodne proti ďalšiemu rozširovaniu aliancie na východ, nová vlna rozšírenia sa pripravuje. Ako je známe, už o vyše roka na summite NATO v Prahe sa tak má naozaj stať. A je celkom možné, že pozvánku do aliancie zatiaľ akoby na skúšku dostane aspoň jedna z pobaltských krajín, na ktoré sú putinovci najviac rozčertení. Malo by sa to udiať tak, aby si Putin zachránil tvár pred Rusmi: NATO sa priblíži celkom na hranicu s Ruskom, ale Putin bude musieť Rusom vysvetľovať, že sa nič nedeje, že predsa NATO je obranná organizácia, ktorá nie je namierená proti žiadnemu štátu a že sa teda Rusi nemajú čoho obávať. Natíska sa otázka, aký psychologický dopad bude mať nová skutočnosť nielen na celkovú duchovnú klímu Rusov, ale najmä, ako sa k tomu postavia predstavitelia mocného vojenskopriemyselného komplexu, z ktorého mnohí hlboko vo svojom vnútri nesúhlasia s tým, čo im dejiny nadelili.
