Bolo iba otázkou času, kedy sa v súvislosti s problémami vo vládnej koalícii kuloárne rokovania so zahraničnými diplomatmi premenia na oficiálne. Stalo sa. Návšteva amerického chargé d‘affaires Veľvyslanectva USA na Slovensku Hengela u vicepremiérky Kadlečíkovej má zreteľné posolstvo - dohodnite sa. Je podporená i vyjadreniami viacerých eurodiplomatov. To pripustil tak hlavný vyjednávač pre Európsku úniu J. Figeľ (KDH), ako aj šéf zahraničného výboru parlamentu P. Weiss (SDĽ), podľa ktorých veľvyslanci únie majú obavy z politického vývoja na Slovensku po prípadnom odchode SMK z vládnej koalície.
Verejné reakcie koaličných i opozičných politikov na prejavený záujem zahraničných diplomatov boli typické. Nezazneli síce už výhrady typu, že ide o zasahovanie do vnútroštátnych záležitostí, ale unisono našli jediného adresáta - pozoruhodne SMK. Tak napríklad podľa Weissa by „SMK mala pri úvahách o odchode z koalície brať do úvahy integračné ambície Slovenska a nepodliehať emóciám, pocitom krivdy či urazenosti“. Ak Weiss naozaj trvá na citovaných prívlastkoch, potom rovnako naozaj vôbec nerozumie, o čo vlastne ide. Je však pravdepodobnejšie, že vyjadruje nie politický, ale stranícky názor. Podobne ako Oľga Keltošová (HZDS), podľa ktorej by „SMK mala zohľadniť potrebu SR a najmä jej integračné ambície“. Posolstvo je zreteľné - HZDS chce, aby Dzurindova vláda doviedla Slovensko do NATO, pretože si je vedomé toho, že nasledujúca vláda, v ktorej sa chystá pôsobiť, to nedokáže. Je totiž preukázateľné, že ľudia v zahraničí nezabúdajú tak rýchlo ako na Slovensku a dávajú prednosť skutkom, nie zázrakom.
