Ako by sa reformy robiť nemali

Minister Šimko stiahol z rokovania kabinetu návrh kompetenčného zákona, lebo dospel k názoru, že návrh, „ako bol doteraz pripravený, je vo veľkom rozpore so schválenou koncepciou reformy verejnej správy“. Pretože sa už v septembri má zákonom zaoberať parlament, minister sa do konca augusta pokúsi zariadiť, aby ďalší návrh „nebol v zásadnom rozpore s koncepciou reformy“. Preto zriadil expertnú skupinu či komisiu, v ktorej budú pracovať odborníci z ministerstva vnútra i financií, ľudia zo združenia miest a obcí i odborníci z radov poslancov. Ivan Šimko povedal, že komisia bude pracovať urýchlene a „administratívne netradičným spôsobom“. Netradičné je i to, že sa premiér hodlá každý druhý deň stretávať s ministrom vnútra a ministerkou financií, aby sám koordinoval postup prác na návrhu. Táto hyperaktivita by bola chválitebná, keby jej nepredchádzali dlhé mesiace pasivity. Vláda totiž schválila koncepciu reformy už v apríli 2000 a spolu s ňou aj rozsah kompetencií, ktoré mali orgány štátnej správy odovzdať miestnej a regionálnej samospráve. Už po pol roku, v septembri 2000, sa v plnej nahote ukázalo, že rezorty presun právomocí sabotujú, čo sa opätovne potvrdilo v decembri 2000 i v máji 2001. Hoci premiér mal v rukách rozhodnutie vlády i harmonogram jeho realizácie, nedonútil ministrov, aby uznesenie číslo 230 z roku 2000 priebežne plnili. Čo sa neurobilo za 16 mesiacov, má sa teraz stihnúť za 16 dní. Pritom ide o jednu z najzložitejších noriem, ku ktorej je potrebné prijať aj ďalšie zákony - o rozpočtových pravidlách, o majetku obcí a miest, o majetku samosprávy VÚC i novelu zákona o obecnom zriadení.