FOTO – ĆTK
Na druhej strane toho buchotu a hluku dnešných dejín znie tichučká hudba – depresívna a melancholická, melódia z únavy, fatalizmu a rezignácie za kulisou pobúrenia a obvinení. „Chceme byť úradníci!“ burácali nedávno demonštrujúci pracovníci štátneho školstva vo Francúzsku.
„Vrah Bush!“ volajú iní, prípadne tí istí. „Za to môžu šesťdesiatosmičkári,“ opakuje minister. Vojna v Iraku je „trojnásobný morálny, politický a strategický omyl,“ rozhodol sa nedávno premiér. „Katastrofa,“ taký bol hlavný titulok populárneho magazínu na začiatku vojny. „Nový Vietnam?“ ohlasovalo iné médium a predpovedalo dlhotrvajúci, vlečúci sa krvavý konflikt. „Nehanebný Rumsfeld,“ počúvali sme o tom vzkriesenom kazateľovi, ktorý si trúfol hovoriť o „starej Európe“. „Blair – pudel!“ vrčal dav. „Najľudskejšia z vojen,“ hovorilo chladnokrvne americké velenie. Z toho sa dalo usúdiť najmä to, že slovo ľudskosť už prestalo mať význam.
