Adam Michnik a Václav Havel. FOTO – ČTK
Mal som dojem, že som amerických kolegov nechtiac urazil. Oponovali mi, že vďaka americkému vplyvu sa demokracia úspešne šíri po celom svete. Ako keby mi chceli povedať: My predsa nie sme nijakí disidenti, my sme veľmoc!
To je, samozrejme, pravda, a viacerí dnes už Ameriku prirovnávajú k Rímskej ríši. Ale americký zápas so skutočnými diktátormi tohto sveta vyplýva viac z disidentskej povahy Ameriky než zo samotnej veľmocenskej logiky.
Rozhádaný svet
Tento disidentský prístup k sebe a k okoliu poznáme dôverne z komunistického režimu. Preto sa na stranu Ameriky a za vojnu proti režimu Saddáma Husajna postavili bývalí disidenti Adam Michnik, György Konrád a Václav Havel. Mohli mať pochybnosti o mocenských úmysloch Ameriky, ale nemohli odmietnuť svoj súhlas s akciou proti režimu, ktorý väznil a týral Iračanov. Zaviazal ich k tomu ich celoživotný postoj byť na strane slobody proti diktatúre. Robili len to, čo od nich pred 14 rokmi po páde komunizmu Západ túžobne očakával – priniesli do Európy svoj disidentský rozmer!
