Neviem, ako je to s oštiepkami alebo bryndzou, pretože som ju naposledy v Kanade kupoval asi pred desiatimi rokmi a vtedy mi ešte ponúkali pure Hungarian - pravú maďarskú. Predpokladám, že sa medzitým našiel slovenský exportér. S populárnou hudbou alebo inými formami entertainmentu je to tiež poslabšie, zatiaľ sa so striedavými úspechmi uskutočňujú len zájazdy medzi krajanov a mimo tejto komunity sú slovenské popmusic výrobky žalostne nepredajné. Pred takými pätnástimi rokmi by nikto neuveril, že jedného dňa nás v tomto predbehne Rusko s lesbickým duom.
Oveľa lepšie na tom je už dlho hudba klasická, pretože sólisti i orchestre sú exportovateľní a exportovaní bez problémov a pomerne často. V rozhlasovom vysielaní amerických a kanadských staníc sa slovenské orchestre vyskytujú každodenne a je len málo obchodov, kde by ste medzi diskami s klasickou hudbou nenašli nejakú nahrávku so slovenskými hudobníkmi.
Džez sa tiež bohvieako neujal. Okrem účinkovania na medzinárodných festivaloch a svojhočasného masívneho exportu slovenských hráčov a muflónov do Orchestra Gustava Broma sú medzinárodné aktivity ojedinelé.
Svetielko nádeje sa zablyslo minulý týždeň, keď na dvoch koncertoch v New Yorku a Washingtone D.C. vystúpili dvaja poprední slovenskí džezmeni, bubeník Cyril Zelenák a basista Juraj Griglák. Vo Washingtone sa vystúpenie spojené s prezentáciou CD Coming Bach uskutočnilo v Kennedy Centre, čo je, medzi bratmi, jedna z najprestížnejších adries na svete, čo sa koncertovania týka.
