Po prvýkrát za svoj storočný konflikt sú oba národy, izraelskí Židia a palestínski Arabi, ďalej než ich politickí lídri. Vedia, že ostreľovaná krajina sa musí rozdeliť na dve.
Fakty sú v skutočnosti veľmi jednoduché. V krajine veľkej približne ako Sicília dnes žije päť a pol milióna Židov a asi tri až štyri milióny Arabov. Keďže tú krajinu nemôžu obývať spoločne, musia si ju rozdeliť. Česi a Slováci pomerne nedávno urobili podobný krok - bez krviprelievania.
Po troch rokoch krvavej palestínskej intifády a krvavého izraelského útlaku väčšina Izraelčanov zistila, že väčšinu židovských sídel v Západnom Jordánsku a v pásme Gazy bude treba zrušiť. Inak by nemohol existovať životaschopný palestínsky štát. Zároveň zisťuje čoraz viac Palestínčanov, že utečenci z roku 1948 sa musia usídliť v Palestíne, nie v Izraeli - inak by nemohol existovať životaschopný štát Izrael.
Tento proces vytriezvenia je mimoriadne bolestný. Pre obe strany znamená zranený obraz seba, pocit podmienenej spravodlivosti, zničené sny a silné pocity straty. Keď bude riešenie dvoch štátov skutočnosťou, obe strany sa budú cítiť ako po amputácii.
