Sobota, 17. november, 2018
DNES PÍŠE ĽUBOMÍR FELDEK

No podliehate pod zákon

Vyšlo v Sme v roku 2006, odznelo na žilinskom námestí 9. marca 2018.

Michaela Pastorková recituje báseň Óda na ódu. Žilina, 2018. (Zdroj: ĽUBO BECHNÝ)

Autor je básnik a prekladateľ

Óda na ódu (Pri prekladaní Puškinovej ódy Voľnosť)

Puškin mal práve osemnásť,

keď Voľnosť napísal – tú ódu,

v ktorej sa usiloval nájsť

definíciu pre slobodu.

Bolo to v osemnástom, keď

Napoleonov pád bol istý,

ešte len rástli dekabristi,

a Puškin písal vety viet:

„... Strasť národov, tá neťaží

iba tam panovnícke šije,

kde Zákon stojí na stráži

a Sloboda s ním v zväzku žije,

kde chráni každého ich štít,

kde každý občan rovnako má

dlaň na ich meči, nimi dvoma

smie bez výnimky krivdu biť,

kde každý trestuhodný čin

trestajú spravodlivo zhora

a podplatiť ich nieto čím,

strach s mamonom ich nepokoria.

Králi! Vám Zákon dal ten trón

aj veniec – nie je od prírody,

zákon vás dvíha nad národy –

no podliehate pod Zákon.

Tam plemenu sa nedarí,

kde Zákon spí! Vždy tam je po ňom,

kde národy či vladári

si, čo chcú, robia so zákonom!...“

Žasnem, keď prekladám to dnes!

Demokracia vzorec má tu –

ale aj súčasnému štátu

dal do tela ten mládenec.

Život nám prešiel v storočí,

keď vládli pekiel adlátusi,

čo klamali nám do očí,

že Zákon odvodiť sa musí

od rasy, triedy, od strany,

a pre zmenu dnes od národa,

zajtra zas bude iná móda

a stále je svet zbabraný

tak ako bol, keď Puškin žil.

Nuž nevyšla mu tlačou ani

tá óda. Kto ju rozmnožil,

ju mal – ale keď pri čítaní

ho pristihli, si ešte dal

rande aj so zákonom cárskym,

veď zákon poráta sa s bárským,

komu je Zákon ideál!

Aj za oslavu slobody

sa bude večne hroziť basou,

pretože budú národy

v jarme aj za budúcich časov,

vždy budeme len dobytok

a vládnuť sa nám bude bičom,

a teda pastieri sa v ničom

tiež nezmenia a úžitok

z tej slávnej ódy je len v tom,

že privádza nás k pravde cennej:

viac rozumu je v chlapčenskom

mozgu než v svete. V svete menej.

Zbytočné bolo, Puškin, nájsť

definíciu pre slobodu,

kým svet, čo číta tvoju ódu,

tiež nemá aspoň osemnásť...