SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Začať od nuly? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Výborná analýza.

Ešte by som pridal vyciciavanie petrodolárov mafiami a investície do vojenských dobrodružstiev - namiesto do priemyslu či infraštruktúry - v čase maxima cien ropy a obraz polodiktatúry, ktorá si nevie zvyknúť na druhé husle vo svete, je kompletný.
 

 

S mnohými vecami s článku sa dá súhlasiť, len sa chcem opýtať do akých vojenských dobrodružstiev sa Rusko púšťalo.
PS: možno to nevieš, ale aj do infraštruktúry čo to preinvestovali...
 

Ty nevieš?

Tak teda uvediem niektoré:

1. permanentná kríza v Čečensku a napätý stav v susedných autonómnych republikách (Dagestan, Ingušsko a Severné Osetsko). V Čečensku je pri moci bábkový proruský režim, existujúci len vďaka masívnej ruskej vojenskej prítomnosti. Ruské vojska sú však neruským obyvateľstvom vnímané ako okupačné sily. Nezanedbateľná časť horských oblastí nie je pod kontrolou žiadnej oficiálnej moci. Pohraničné oblasti susedných republík sú pod neustálou hrozbou teroristických útokov (takých ako bol napr v osetskom Beslane.

2. Na západnom Kaukaze je ruskom udržiavaná kríza v Abcházsku - odštiepeneckej provincii Gruzínska, nad ktorou Gruzínsko prakticky nemá kontrolu a Rusko ju defacto anektovalo. Zase je to možné len vďaka mohutnej vojenskej prítomnosti v regióne. Abcházsko má pre Rusko ešte význam aj v tom, že po strate Krymu a neistej budúcnosti vojenských základní v Sevastopoľe potrebuje nahradiť stratené čiernomorské pobrežie a vytvoriť istú nárazníkovú zónu od novobudovanej základne čiernomorskej flotily v Novorosijsku, ktorý je predsa len príliš blízko k rusko-abcházskym (predtým gruzínskym) hraniciam. Takto získali dobrých 200 km pobrežia a nárazníkového územia.

3. Permanentný konflikt v moldavskej odštiepeneckej prevážne ruskojazyčnej provincii Podnestersko, takisto držaný len vojenskou silou.

4. Celkom nedávny konflikt, defacto anexia ďalšej časti gruzínského územia v južnom Osetsku a nastolenie proruskej bábkovej vlády.

5. Dosť evidentná a príliš nezastieraná snaha o získanie tretej časti gruzínskeho územia Adžarsko so strategickým prístavom Batumi. Do toho sa zatiaľ nepustili, lebo nemajú dostatočnú podporu miestneho obyvateľstva (prevážne tureckej menšiny) a veľmi malej ruskej zložky.

6. Takisto permanentne rozdúchavané separatistické tendencie na Krymskom poloostrove, ktoirý bol Chruščovom na konci 50. rokov pripojený k Ukrajine, ale predtým bol ruský. Dnes je tam veľká ruská menšina (vlastne na území Krymu spolu s tatárskym obyvateľstvom väčšina). Myslím, že keby došlo k nejakému hospodárso-politickému oslabeniu Ukrajiny, tak by niektorí ruskí maršáli neváhali pokúsiť sa zobrať si Krym späť.

Možno sú ďalšie sporné oblasti v strednej Ázii či na ďalekom východe (Kurilské ostrovy sporné s Japonskom), ale tie zrejme zatiaľ žiadnym konfliktom nehrozia.
 


Najčítanejšie na SME Komentáre