Všetko, čo nám raz za rok pripomína dušičkový čas.
zaujímavo napísané...
Aj ja mám rada tento dušičkový čas, nie kvôli tomu, že máme voľno, ale kvôlí tomu, že na cintorínoch sa stretávame s rodinou, so vzdialenými bratancami a sesternicami a ich detnými deťmi. Vždy si trochu zaspomíname a sľúbime si, že tentoraz sa už naozaj stretneme, ale potom to znovu akosi nevyjde. Ale to krátke zamyslenie nad hrobmi našich blízkych má niečo do seba, aspoň si uvedomíme, ako ten čas rýchlo letí a že môžeme byť radi, že na cintoríny chodievame my, a nie niekto za nami.ste primladí,
my, životom skúsení sa stretáme na pohreboch a sľubujueme si, že sa na ďalšom stretneme (nie v plnom počte) - dodrží to na sto percent iba zosnulý. to nie je posmešné, to je od určitého veku realita.My sme
tomuto vraveli "Všech svätých". Pre mňa osobne je takýto deň spomienkou na tích ktorí mi v mojom živote pomohli k tomuto svetu a ich predchádzajúcich, bez ktorých by som nebol taký aký som. Je dobré, že i v tejto dobe zdalivo nevinnému liberalizmu, bezverectva a morálneho nihilizmu, máme pocit pokory k životu a pred smrťou.presne si
pamätám, aj tých štyroch hrobárov. záber bol z diaľky a hrob bol od múru tak zo dva, tri metre.K+
...asi pred 2 rokmi
som v rýchliku z BA, ktorý mal vozeň asi z nejakého medzinárodného vlaku našiel tuším bosnianske noviny a v tých bolo asi 20 stránok venovaných oznámeniam o úmrtí ľudí, a to tým spôsobom, že jeden človek tam mal fotku a nekrológ aj viackrát a na iných stranách od rôznych častí rodiny a známych. na mňa to zapôsobilo veľmi silno. najviac oznamov tam patrilo nejakému mladému cca 17 r.dievčaťu, ktoré malo vyše 20 takýchto "rozlúčiek" na rôznych stranách a volala sa Amra.Priateľu,
Tvoje rozporuplné úvahy sú namieste. Pochybovať, uvažovať, pýtať sa je lepšie, ako ľahostajnosť. My, tu žijúci, v tomto európskom kraji, máme takýto krásny vzťah k našim mŕtvym. Zvyšok Európy, ako si správne postrehol, nechce vnímať smrť, ako súčasť života. Preto nám v dobrom závidia tieto "dušičkové" sviatky a nám sa patrí, aby sme si túto ich pozornosť ctili. Je to príjemné, že aj my sme pre niekoho v Európe svetielkom.Sestra
pracuje v Rakúsku. Zobrala si dovolenku kvôli "dušičkám". Jej zamestnávatelia tento sviatok poznali matne od svojich predkov z monarchie. Milo ich to potešilo, že sú v Európe ešte ľudia, ktorí prejavujú úctu a spomienku k svojim zosnulým. Vieš priateľu, tento sviatok sa uctieval, aj keď nebola komercia. Komercia prejde, sviatok ostane. Či sa nám to páči, či nie, sme súčasťou kresťanského svetonázoru. Aj Tvoje slobodomyselné názory vďačia za vplyv kresťanskej kultúry. Možno že v inej kultúre by si takto slobodne nemohol svoje názory prezentovať. Ale o tom tento náš svet je.biedny
clanokbiedny nie..
je bohaty na myslienky (co veta, to myslienka) .. Je ich tolko, ze najmenej do Vianoc sa mozem nad kazdou z nich zamyslat.. Ta s prokuratorom bude snad do tyzdna vyriesena :))Autor sa sympaticky vyznáva
z myšlienok na rozporuplný svet. Nesymaptický je jeho aktívny prínos k relativizmu hodnôt.nesuhlasim s nazorom autora
jedna z najväcsich firiem nqa Slovensku kšeftuje so smrtou neuveritelne výnosne. Od roku 1440 napriek vsetkemu co je v Biblii uzakonila svojýu dceru Očistec s.r.o. a výhodne túto haluz speňazuje storočia. B Oli doby kedy existoval presný cenník a počítalo sa tam s utrpenim v milionoch rokov, cim viac klienti - pozostalí vrazili do tejto s.r. veľmi o. tým viac milionov rokov pre svojich blízkych prikupili, napriek aj Jezisovým Slovam Petrovy - brataa nevykupiš....Skús
sa povzniesť nad spomínané nešváry, patriace minulosti, možno objavíš aj niečo pozitívne. Asi platí, že nič nie je len biele a len čierne. Až tak zlé to na tejto Zemi hádam nie je.